Z lásky?

Pomaly, potichu sa zakrádala po izbe, len mäkký koberec tlmil jej kroky. Pomaly kládla nohu pred nohu aby nebodaj o niečo nezakopla a nespôsobila hluk, ktorý by všetko pokazil a celé jej úsilie by vyšlo nazmar. Jej rýchly a prerývaný dych zanikal v hukote bleskov a hromov no i tak sa snažila dýchať potichu. Dookola bola tma iba niekedy tmu preťal blesk a osvetlil scénu, ktorá sa v miestnosti odohrávala. Drobná dievčenská postava, ukrývajúc niečo za chrbtom sa pomaly blížila k posteli na ktorej spala osoba. Podišla k posteli a zahľadela sa do jeho tváre. V poslednej chvíli ju napadlo, že odíde..vyzeral tak nevinne a nádherne. Ale nedovolí, aby ho mala iná.... Po líci jej stiekla slza...prečo to robí? Snáď prvýkrát sa nad tým zamyslela. Prečo jej to doteraz prišlo správne a také jednoduché...prečo? Ešte chvíľku tam stála ticho hľadiac...ale nie, nevzdá sa, nie teraz keď už je tak blízko, nemôže predsa priznať porážku takto tesne pred vrcholom... nemôže. Odrazu ticho preťal výstrel, v diaľke zahrmelo a tmu opäť preťal blesk... takmer akoby v jednej sekunde. Ale ju to už nezaujímalo. Stála vonku, ukrytá v tme a po tvári jej opäť tiekli slzy, lenže aj tie časom zmyl dážď, rovnako ako zmyl všetko stopy...

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu