Bol večer, o desiatej som mal brať tabletku, antibiotiká. No ešte bolo okolo pol desiatej. Chcel som spať, no nemohol som, musel som čakať. Už ma unavovalo neustále nič nerobenie, a tak som rozmýšľal a rozmýšľal, až mi napadla jedna vec.
Zobral som si do ruky jednu veľkú knihu, ktorá mi ležala na nočnom stolíku, Bibliu.
Keď som bol jedného dňa v kostole na omši, bolo podobenstvo o Márnotratnom synovi. Bolo o už dosť dávno, nepamätal som si to poriadne, a tak som si to chcel nájsť a podrobne prečítať.
Bol tu však háčik. Nevedel som, kde hľadať. Biblia má množstvo strán, Starý a Nový zákon. Nevedel som, či to napísali evanjelisti, alebo je to pri skutkoch apoštolov. A tak som sa obrátil na Boha s prosbou, že ak naozaj existuje, nech mi pomôže to nájsť.
Zatvoril som oči a prsty mi hladko kĺzali po stránkach Biblie. Zastavil som a otvoril ju. Hľadal som pohľadom, či to niekde nezazriem.
Nezazrel. Nebolo to tam. Sklamane som prečítal to, na čo mi ako prvé padol pohľad. Vnútri sa mi objavila otázka: Ako to, že keď som Ho požiadal o pomoc, tak mi nepomohol?
Niekoľko dní predtým mi tatko vravel: Ak sa za niečo modlíš a chceš, aby sa ti to splnilo, musíš mať trpezlivosť. Pán Boh nemá čas, On je stále v prítomnosti, pre Neho neexistuje minulosť, či budúcnosť. Pre Neho je stále teraz. Preto ak Ho niečo prosíš, nemusí sa to stať hneď, ale má to svoj čas.
Na to som sa snažil veľmi často myslieť. Má pravdu, musím byť trpezlivý. A tak som znovu a znovu otváral Bibliu na rôznych miestach, no stále nič.
Pomaly som sa uspokojoval, že tentoraz má Boh niečo iné na práci, a preto som prestal hľadať a len tak som si čítal.
Už som na to vôbec nemyslel, už sa pomaly chýlilo k desiatej, a preto som sa rozhodol, že si uštedrím ešte jeden príbeh. No keď som otočil stránku, pohľad mi hneď padol na červený nápis: Podobenstvo o márnotratnom synovi...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
david278
3. 7.júla 2011 18:36
...je to veľmi zaujímavé
Napíš svoj komentár