Toto všetko sa začalo pre pár rokmi. Keď si moj starší(nie najstarší) brat, našiel "priateľku". Bola milá, usmievavá ako slniečko, pravdu povediac mala som ju rada. Po oznámení, že v druhom stave, neboli sme priam nadšený, ale neodmietali sme to. Pomaly sme sa pripravovali na nový prírastok do rodiny. Aj keď tvrdila, že jej bývalí snúbenec ju odmietol, že už tehotná nemohla ostať ale napriek tomu čakala dieťa mojho brata...Napriek všetkému sa stala členom našej rodiny. Pomaly si už ani neviem spomenúť ako sa to všetko začanalo ... ale viem presne ako to dopadlo.
Po pár mesiacoch sa narodilo na tento svet snáď to najkrajšie dieťatko, Nikolka. Bola roztomilučká, prišla o mesiac skorej, ale bola celkom v poriadku. Presťahovala sa ku nám, na rodinný dom, kde sme vyrastali. Zabývala sa v obývačke aj s mojím bratom a malým slniečkom. Celé noci som nespala, veď viete ako je to s malími deťmi, plačú, jedia, kakajú, robia bordel...
Ale jej z toho preplo. Teraz si ani nemysím že jej preplo, ale len odhalila svoju pravú tvár. Hádala sa s bratom, deň čo deň, noc čo noc. Neskôr lietali facky, úderi, päste... modriny, sanitky, psychiatrie.... bolo to na papiere. Neskôr sme sa dozevdeli že bola už pred tým v Pezinku(blázinec). Malá Nikolka plakávala osamote, neskôr už na ich "vlastnom" byte. Susedia sa sťažovali pre bytky a kriky uprostred noci. Bola to hroze ktorá nemala konca kraja. Ale najhoršie bolo, že to zničilo našu celú rodinu. Tatino, rodený flegmatik, nemal rád spory a mamku nepodržal. Mamka, rodená dobrá duša, všetko pretrpela, nechala trpieť i mňa, preplakala, z otázkami typu: "Prečo práve my?!".
Zhoršila som sa v škole, zanevrela na všetko krásne, mala som radšej samotu, alebo som vypadla s kamarátkami na celé hodiny von. Nenávidela som mamu, brata, a jeho "babu". Na každého som bola odporná, nebavila som sa nikým iba s mojimi 2 kamarátkami. Zostalo mi to do teraz, je to moja obrana, moja nedôvera, moja brána. Snažím sa už dôverovať, ale ide to sťažka.
Takto to šlo celé dlhé dva roky. Nešlo len o to, že to nemala v hlave v poriadku, ale hlavne kvôli drogám, do ktorých zatiahla i brata, a alkoholu, ktorý s tým miešali. To bol dôvod, prečo jej iba tak nadránom preskakovalo, a pokrikovala na brata so slovami, čo ho mučili, pre lásku ku nej, a k malej dcére. To dievča, pokial sa dá tak nazvať, vedelo ako na neho. Vedela o každej jeho slabine, a o nekonečnej láske ku nej. A vedela toho aj patrične využiť.
Moja mamka, rodina, nevedela s jej povahou a osobou nič robiť, nakoniec sa vrátili ku nám domou, kde robili peklo na zemi. Najhoršie na tom bolo hádam to, že vždy keď sa niečo odohralo, v noci, cez deň, všetci to hrali na druhý deň akoby nič.... bolo to mučivé doma.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
delaware
26. 5.mája 2011 18:42
potom budem pokracovat...
Napíš svoj komentár