ako keď tvár premočenú od sĺz pohladí vánok.
Oči ako pokojná hladina jazera,
pri pohlade do nich sa vo mne zobúdza dôvera.
Prvý raz keď som ťa videla,
moja duša už v tedy čosi pochopila.
Tvoj úsmev mi v duši maloval najkrajšími farbami,
tvoje oči ma už v tedy tíško hladkali.
Úsmev od uška k ušku si mal,
stále si sa na mňa tak krásne usmieval.
Tvoje očká žiarili ako tie najkrajšie hviezdy na nebi,
všade vôkol tma, len v tebe svietili.
Zažal si svetielko v tej najväčšej tme,
zasadil si kvietok ktorý nezvädne.
Zasadil si semiačko, dal si mu vodu, svetlo i nádej,
zasadil si vo mne šťastia alej.
Neverila som v šťastné konce,
kde na konci odznejú rozprávkové zvonce.
Láska bola pre mňa veľkou neznámou,
našťastie je to všetko už za mnou.
Tvoj pohľad na svet, vidina budúcnosti ma učí,
nevedela som sa pozriet do v tedy pravde do očí.
Videla som len prítomnosť a krásu tejto sekundy,
akoby som mala okolo seba katakomby.
Ukazuješ mi svetlo na konci tunela v ktorom je tma,
dávaš rytmus môjmu srdcu nech sa nevzdáva.
Ukazuješ mi na nočnej oblohe hviezdnu žiaru,
do v tedy bola väčšina dní plná žialu.
Nemusím ani hľadať správny smer,
stačí keď sa pozriem na teba a hneď viem.
Akonáhle sa mi odlepia od seba ráno viečka,
zažne sa vo mne tvoja sviečka.
Prvá vec čo mi blisne hlavou je tvoja tvár,
tvoje meno, tvojich úsmevou pár.
Na tvári mi po ránu vždy vyčaríš úsmev,
moja myšlienka je silnejšia sťaby bola lev.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár