zatvor očká, nebuď viac už mátavá,
viac stáť na nohách nemusíš,
svet len svojou bolesťou dusíš.
Spinkaj, spinkaj bolesťou,
utrpenie zvezie sa inou cestou,
ty uletíš pred svetom, bez sveta,
sník na teba klesne a,
Ty budeš sniť svoj krásny sník,
ty sa uložíš a nad tebou krásni pomník,
bude sa týčiť, pevne stáť,
nebudeš viac plakať, len sa smiať.
Snívať sny čo si zaslúžiš, snívať krásne svety,
vôkol teba biele kvety,
ľalie a chryzantémy budú spievať tvoju pieseň,
viac už v tvojom srdci nezobudí sa tieseň.
Nepocítiš bolesti,
nebudeš mať žiadnej starosti,
budeš tíško, nemo spať,
budeš len pomaly do snou upadať.
Poletíš bez pocitu tiaže na telo,
poletíš bez tela na svetlo,
budeš kráčať, nohy bolieť nebudú,
svetlušky ťa tmou povedú.
Neuvedne viac žiaden kvet,
nezaplačeš pre žiaden svet,
nezbortí sa ti už žiadna cesta,
budú tam pre teba mnohé miesta.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár