V mojom živote existujú vety, ktoré totálne neznášam..Niekedy mi stačila jedna a bola som úplne namäkko, sadla som na lep. Vety typu ,,Nedovolím aby ti niekto ublížil" a ten človek mi ublíži najviac.. ,,Nikdy som nemal nikoho radšej" a o dva dni ani nevie ako sa volám.. Alebo veta z iného súdka. ,,Milujem ťa každým dňom viac a viac" a čože sa nestane...človek dokáže prestať ľúbiť zo dňa na deň.. Nerobím nič..Počúvam pozorne všetky slová a rozmýšľam, ktoré sú falošné a ktoré sú úprimné.. Neviem.. Nemám schopnosť to rozoznať.. A neviem či ju chcem mať.. Veď okolo mňa sú všade zabalené klamstvá a množstvá poloprávd.. Keď mňa to tak nebaví.. Nebaví ma tupo sa usmievkať na niekoho, kto sám nevie čo hovorí.. Radšej by som bola, keby mi niekto do očí povedal čo si úprimne myslí, aj keď by to bolo negatívne hodnotenie, ako keby ma mal potľapkávať po pleci aká som skvelá a poza chrbát všetkých na moje nedostatky upozorňovať.. Áno, možno som iná, troška netradičnejšia.. Ale nie som divná, dáka nepochopená asociálka.. Chcem len trocha úprimnosti a žiadne nafúknuté bezvýznamné vety.. Pre mňa majú vety význam keď sú pravdivé
Práve kvôli takým ľuďom sa z tých viet stáva prázdne klišé. Možno raz tú schopnosť rozoznať úprimnosť získaš. Naučíš sa. Nájdeš niekoho, pri kom nad úprimnosťou nezapochybuješ.
@antifunebracka áno, teraz to už dokážem.. v čom? keď sa pozriem na iné dievčatá, ako sú materialisticky založené, povrchné a tak ďalej a porovnám si seba, dievča čo si myslí že je víla, tak vidím neskutočný rozdiel.. niekto hovorí o chlastačkách, peniazoch, neviem o čom všetkom, ja hodiny rozprávam o záhadch, nadprirodených a magických veciach... v tom som pre všetkých divná
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.