Dnešok začal úplne oničom.. nieže by nebolo málo, že som si myslela, že je sobota a takmer som zaspala do školy, ktorú mám chvalabohu pod nosom ale hneď na druhej hodine som vybehla na učiteľku zo slovami : pre Boha veď mi je zle dajte mi pokoj.. takže fajn tá ma bude mať rada.. ešte, že mám môjho spolusediaceho.. ten človeka vie rozveseliť.. volá ma Ementál, kôli tomu, že mám tunely..
Domča ako sa volá tvoja spolusediaca ?
Marek: Dada..
Domča.. ale inak..
Marek: Danka..
Domča.. ale na E..
Marek.. Ešte raz Danka... D tento rozhovor medzi ním a spolužiačkou ma pobavil
fajn to prežijem.. ale keď na Dejepise, keď učiteľka diktovala poznámky zahlásil : Počkajte, mám soplík! a začal si tam vyťahovať vreckovky mala som dosť.. proste som niekedy riadne rada, že s ním sedím.. aj keď niekedy dokáže človeku riadne liezť na city.. chlapi

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár