keď si odišla s rukami vo vreckách.
Do rytmu bossa novy
v teniskách
na stanici...
Keď bolo dvanásť tridsať
a okolo spievali vtáky
spolu s bítnikom hladného mesta,
videl som ťa odísť
do nenávratna.
Po tej noci,
trvala krátko
a rána bolo tiež málo -
ešte som sníval
o tancovaní
o točitom schodisku
nášho bytu,
kde sa točím doteraz.
Bossa nova stále hrá tam,
kde ty tancuješ naboso.
Kde chcem byť podlahou,
kde chcem byť malým oknom,
ktorým sa pozrieš na svet.
Ktorým si ty.
Do rytmu.
Veď hudba hrá.
Túto platňu
mám rád...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár