V Orlovi čiernom. V dobrej krčme pri cintoríne, kde keď sa objavíš, vieš, že nikam nie je ďaleko. Sedeli sme piati. Štyria chlapi nad päťdesiat a ja. Bol som pomáhať v kníhkupectve, kde som spoznal Ima. Dobrý chlap, bývalý kamionista, ktorý mal o čom hovoriť. Zavolal ma, reku nech odnesiem auto domov a prídem za nimi do Orla. Tak som aj urobil.
Keď som si k nim prisadol, všetci sklonili hlavy - videl som, že pozvanie bolo len zo slušnosti. Tak to býva, so starými štamgastmi, ktorí k sebe len tak niekoho nepustia. Objednal som si jedno postřižinské a snažil som sa zapadnúť. Bol som ticho, rovnako ako oni. Ako ľudia, ku ktorým príde nezvaný hosť.
A tak som fajčil a pil pivo. Takéto činy sa skôr či neskôr prejavia, a socializovanie sa stane akousi prirodzenou vlastnosťou človeka, ktorý nevie byť sám. A aj sa prejavili.
Myšlienka striedala myšlienku. Rozprávali sme sa o tom, ako Ima na colnici zastavili mafiáni a ako mu zobrali všetky doklady. To je na inokedy. Rozprávali sme sa o básňach, o demokracii a komunizme. Bavili sme sa o tom, že každý pri stole by chcel zmeniť svet, no nikto nevedel ako. Všetci sme vedeli, čo nechceme, no ani jeden z nás nevedel, čo chce.
Každý sme mali utopistické predstavy o pokoji, pohode a nevinnosti. Preto sme predsa sedeli v krčme pri stole.
Bez ženy nie sú vety vetami a preto ju musím spomenúť.
Jemná, teraz už pre mňa neznáma, bola dokonalá. Všetky vizuálne vlastnosti mala také, aké som si v danej chvíli prial. Ba čo viac, keď bol pohár prázdny, priniesla nový.
Teraz už dosť o nej.
Všetci z nich tvrdili jedno. A to, že ľudia sú hlúpi a že všetko bude len horšie. Človek si povie - oni UŽ vedia. Po toľkých rokoch... Veď čo som ja a čo viem o živote?
Baudelaireova zbierka, Kvety zla.
Po prvom prečítaní Mrciny, mal som pocit, že danú ženu nenávidí. Po druhom prečítaní, rozmýšľal som nad tým. A po treťom, uvidel som vyznanie lásky.
O pár rokov sa pozriem na pravdy, ktorým oni veria a budem im možno veriť tiež. Vždy sa však na všetko pozriem tri krát.
Pozriem sa na bezdomovca, ktorý prepadne Delikates s nožom. S tým istým nožom, ktorý si o pár hodín drží na zápästí pri kontajneroch za Redutou. Slzy v očiach. V jeho, v mojich.
Oči celého sveta plačú, lebo vidia, ale nepozerajú sa. Uši počujú, ale nepočúvajú.
...u Orla som sa ich spýtal, že keď idú po hlavnej, či sa pozrú hore na fasády budov. Či si všimli, ako opravili balkón nad čokoládovňou, alebo ako vymenili okenné rámy nad čínskym obchodom. Všetci povedali, že nie...
Skutočný príbeh
Komentuj
12 komentov k blogu
1
midnight
27. 9.sept. 2017 01:54
ako si mohol z Mrciny mat pocit ze ju nenavidi? ved... je z nej jasna depresia o tom ako to krasne co na nej miluje (nech uz je to cokolvek, ci uz len fyzicno alebo aj psychicno) sa casom rozpadne a prestane existovat a ani on, ani ona, ani nikto nema moc s tym nic spravit...
4
@midnight och, prečo keď sme to čítali v škole, učiteľka povedala že je to o nenávisti a pomste?
A ja som tomu uverila
A ja som tomu uverila
5
Moja triedna vlastne nikdy nechápala básne tak ako ja, ba niekedy som si myslela že jej schopnosť chápať metaforám je primitívna, ale stále som sa podvolila a moje názory vypustila z hlavy, pretože to bola učiteľka, a oni vždy vedia všetko najlepšie. Teraz mi je z toho smutno.
6
@morningcoffe Keď moja slovenčinárka rozprávala o beatnikoch, začal som pochybovať o pravdivosti predošlých tvrdení o ostatných autoroch čo sme brali. Máme si myslieť, že všetko vedia. Ale nevedia
A čo sa týka básní, nuž, podľa mňa si každý básne vysvetlí podľa seba. A zas, niektoré si treba prečítať aj viac krát
A čo sa týka básní, nuž, podľa mňa si každý básne vysvetlí podľa seba. A zas, niektoré si treba prečítať aj viac krát
8
@morningcoffe tak to ste mali, s prepáčením, riadnu piču učiteľku.
vôbec, tie školské rozbory a vysvetlenia básní boli vždy stupídne (obsahovo, nie zámerom). ale toto je asi maximum stupídnosti o ktorej som počul. lebo na to ani nepotrebuješ rozbor. môžem ti sem skopírovať pár riadkov z tej básne a aj tebe bude jasné aká očividná je pičovina tvrdiť že je to o nenávisti hovoriaceho k tej svojej slečne, sleduj:
"Ach, takou budete i vy raz celkom iste
jak puchu plná mrcina,
hviezdička mojich snov, slniečko moje čisté,
anjel môj, moja jediná.
Kráľovná krásoty, budete takou i vy,
úniku z tejto hrôzy niet,"
"No predsa, ľúbezná, červači recte dolu,
keď zbozkáva vás do kostí,
že vylúpol som tvar, podstatu, pravdu holú
z rozpadu svojich ľúbostí."
done. a presne NULA myslenia potrebná na očividné uvedomenie že je to o láske k dotyčnej a ľútosti nad tým že ten celok ktorý miluje ktorým je ona raz prestane byť celkom, a snahe zachrániť/zachovať z neho čo je schopný.
tvoja učiteľna bola piča. nie že jej schopnosť chápať metafory bola primitívna, to je understatement. jej schopnosť čítať s porozumením bola očividne nulová. a ona bola piča.
"ale stále som sa podvolila a moje názory vypustila z hlavy, pretože to bola učiteľka, a oni vždy vedia všetko najlepšie. Teraz mi je z toho smutno."
mne tiež.
vôbec, tie školské rozbory a vysvetlenia básní boli vždy stupídne (obsahovo, nie zámerom). ale toto je asi maximum stupídnosti o ktorej som počul. lebo na to ani nepotrebuješ rozbor. môžem ti sem skopírovať pár riadkov z tej básne a aj tebe bude jasné aká očividná je pičovina tvrdiť že je to o nenávisti hovoriaceho k tej svojej slečne, sleduj:
"Ach, takou budete i vy raz celkom iste
jak puchu plná mrcina,
hviezdička mojich snov, slniečko moje čisté,
anjel môj, moja jediná.
Kráľovná krásoty, budete takou i vy,
úniku z tejto hrôzy niet,"
"No predsa, ľúbezná, červači recte dolu,
keď zbozkáva vás do kostí,
že vylúpol som tvar, podstatu, pravdu holú
z rozpadu svojich ľúbostí."
done. a presne NULA myslenia potrebná na očividné uvedomenie že je to o láske k dotyčnej a ľútosti nad tým že ten celok ktorý miluje ktorým je ona raz prestane byť celkom, a snahe zachrániť/zachovať z neho čo je schopný.
tvoja učiteľna bola piča. nie že jej schopnosť chápať metafory bola primitívna, to je understatement. jej schopnosť čítať s porozumením bola očividne nulová. a ona bola piča.
"ale stále som sa podvolila a moje názory vypustila z hlavy, pretože to bola učiteľka, a oni vždy vedia všetko najlepšie. Teraz mi je z toho smutno."
mne tiež.
9
@morningcoffe jediné čo tá báseň nenávidí je pominuteľnosť vecí, resp. všetkého krásneho. odjakživa mi pripadá ako veršovačka ktorú (by) niekto napísal po tom čo sa dozvedel o zákone entropie, v snahe vyklopiť zo seba frustráciu a beznádej ktorú mu to uvedomenie spôsobilo.
tvoja učiteľka bola piča ktorá nemá čo robiť v školskom systéme. rapotať bezduché nezmysly vie aj nahrávka. jej prínos k vyučovaniu by lepšie dokázala zastať Siri alebo Alexa. fuj.
ináč kvôli tomuto už od základky neznášam školy. lebo sú to miesta kde frustrovaní tupci dosadení do pozície autority vplývajú na najľahšie ovplyvniteľnú časť populácie/fázu ľudského života.
fuj.
tvoja učiteľka bola piča ktorá nemá čo robiť v školskom systéme. rapotať bezduché nezmysly vie aj nahrávka. jej prínos k vyučovaniu by lepšie dokázala zastať Siri alebo Alexa. fuj.
ináč kvôli tomuto už od základky neznášam školy. lebo sú to miesta kde frustrovaní tupci dosadení do pozície autority vplývajú na najľahšie ovplyvniteľnú časť populácie/fázu ľudského života.
fuj.
10
@deny1993
určite, a určite určite, si nečítal s porozumením.
sorry. ale fakt. viď @8 a @9 .
viem ti dať leeway že si ju čítal vo chvíli keď si bol emocionálne ovplyvnený nejakou vlastnou nenávisťou zo sklamania k nejakej ktorá ti dovtedy pripadala dokonalá.
ale ak to nebolo nič také, tak ostávajú len možnosti že si tú báseň ani len poriadne nevnímal, alebo že ...si dosť tupý.
a prekvapivo to nemyslím ako urážku, fakt, obvykle keď také napíšem tak si to užívam, "ako som toho tupca právom zdrbal", ale teraz nie. teraz je mi len ľúto že mi nenapadá iný spôsob ako to vyjadriť a mám obavu že kvôli tomu že je to vlastne urážka ťa to zablokuje v schopnosti zavnímať svoj omyl. lebo blog bol sympatický, vidno z neho že nejakú vnímavosť aj zamýšľavosť máš.
ale kua pochopiť tak primitívnu a jednoznačnú riekanku ako je Mrcina úplne opačne než je myslená, to... ja osobne si neviem predstaviť iné než len že to vyžaduje vedomý zámer a úsilie pochopiť ju čo najnesprávnejšie, sorry.
určite, a určite určite, si nečítal s porozumením.
sorry. ale fakt. viď @8 a @9 .
viem ti dať leeway že si ju čítal vo chvíli keď si bol emocionálne ovplyvnený nejakou vlastnou nenávisťou zo sklamania k nejakej ktorá ti dovtedy pripadala dokonalá.
ale ak to nebolo nič také, tak ostávajú len možnosti že si tú báseň ani len poriadne nevnímal, alebo že ...si dosť tupý.
a prekvapivo to nemyslím ako urážku, fakt, obvykle keď také napíšem tak si to užívam, "ako som toho tupca právom zdrbal", ale teraz nie. teraz je mi len ľúto že mi nenapadá iný spôsob ako to vyjadriť a mám obavu že kvôli tomu že je to vlastne urážka ťa to zablokuje v schopnosti zavnímať svoj omyl. lebo blog bol sympatický, vidno z neho že nejakú vnímavosť aj zamýšľavosť máš.
ale kua pochopiť tak primitívnu a jednoznačnú riekanku ako je Mrcina úplne opačne než je myslená, to... ja osobne si neviem predstaviť iné než len že to vyžaduje vedomý zámer a úsilie pochopiť ju čo najnesprávnejšie, sorry.
11
@midnight Ejha! Riadne si sa rozohnil, človek K Baudelaireovi som sa dostal v 16tich, keď som sám začal písať "básničky". Tie som písal, samozrejme, pri prvej veľkej láske, a hlavne, pri sklamaniach v nej. Slovenčinárka mi tohto autora odporučila, iba ona vie že prečo, a ja som si ho prečítal. Raz. Môže byť, že preto som to tak vnímal, že ja sám som bol akosi rozpoložený. Alebo to môže byť tým, že som čítal len slová a nespájal som si ich do nijakých významov - jednoducho som nad tým nerozmýšľal.
Nechcel som ťa nejak nahnevať, alebo pobúriť
Nechcel som ťa nejak nahnevať, alebo pobúriť
12
@deny1993 žiadne nahnevanie ani pobúrenie v tom nebolo.
len také principiálne všeobecné sklamanie z ľudstva že niečo tak očividné môže byť (hocikým) tak absolútne nepochopené. taká... filozofická emócia, nie osobná.
ďakujem za tvoju reakciu, že si to vedel takto pekne vziať
a prečítaj si mrcinu, veľmi pravdepodobne ti to bude teraz tiež očividné
» www.bladestalker.estranky.sk/clanky/literatu...
len také principiálne všeobecné sklamanie z ľudstva že niečo tak očividné môže byť (hocikým) tak absolútne nepochopené. taká... filozofická emócia, nie osobná.
ďakujem za tvoju reakciu, že si to vedel takto pekne vziať
a prečítaj si mrcinu, veľmi pravdepodobne ti to bude teraz tiež očividné
» www.bladestalker.estranky.sk/clanky/literatu...
Napíš svoj komentár