Nuž ale známku potrebovala, priháralo jej totiž pod zadkom, lebo aj keď mala skvelú dochádzku, povinné náboženstvo jej liezlo na nervy a z princípu naň kašľala. Mala papier, ktorý musela každú nedeľu po omši, dávať podpisovať pánovi farárovi. Sestra, ktorá náboženstvo učila, každý pondelok tieto papiere zbierala a kontrolovala, kto v kostole bol a kto nie. Farárov poznala, patrili k rovnakému kultu, a tak sa oklamať len tak nedala.
Moja sestra, však, bola múdrejšia, než drahá sestra a tak našu drahú starkú poprosila, aby ten papier dala farárovi podpísať ona. Keďže starká moju sestru zbožňovala, nemala s tým problém, najmä, keď sama do kostola chodila aj tri krát do týždňa. Čo ale sestra nečakala, bola zrada od samotného božieho služobníka, ktorý tento jej malý prehrešok prekukol a nabonzoval ju sestre. Tá si moju drahú sestričku vzala v pondelok ráno bokom a dala jej ultimátum, že buď spraví referát o fare v našom meste, alebo zabudne na to, že jej z náboženstva dá prospieť.
„Viem si predstaviť aj lepšie strávený čas,“ hovorila mi drahá sestrička, „no na druhú stranu, nemôžem neabsolvovať. Už len kvôli našim.“ A ja, aj keď len päťročný, chápal som, čo tým myslí. Rodičia ju do tej školy donútili chodiť a sľúbili jej, že ak sa jej tam nebude páčiť, strednú si bude môcť vybrať sama, no jedine ak tam vydrží. A ona túžila po umeleckej škole, ďaleko od nášho mesta.
Tak sa teda vybrala na faru, zozbierať materiály na referát. Čo ju čakalo, ona nečakala vôbec. Farár k nej bol veľmi milý, ba až príliš. Sestra o tej príhode veľmi rada hovorila, až pozdejšie som pochopil, že prečo. Boží služobník v našom meste mal okolo tridsať rokov. Bol k deťom veľmi milý a pre školu viedol aj rôzne záujmové krúžky. Keď sestrička prišla na faru, pán farár bol ešte celý dopotený, od behaná v habite za malými deťmi, pretože sa nestihol prezliecť z futbalového tréningu s chlapcami z prvého stupňa. Moja sestra prvý krát ucítila mužské pižmo a to v nej vyvolalo nepoznané pocity. Pán farár, vedomý si svojich predností, ponúkol jej, nech sa uňho cíti ako doma. Mojej bezprostrednej sestre viac nebolo treba a tak, trinásťročná, skočila pánu farárovi na posteľ, sadla si do tureckého sedu a otvorila zošit, v ktorom mala pripravené otázky pre pána farára.
On na sebe nedal spoznať svoje prekvapenie jej správaním a kľudne si sadol na stoličku. Začali sa zhovárať. Sestry sa pýtal na hudbu, ktorú rada počúva a ona, zaskočená jeho hudobnými znalosťami, len otvárala ústa od údivu nad skupinami, o ktorých jakživ nepočula. Takto išiel rozhovor až do skorého večera, keď sa mladá sestra spamätala a upozornila pána farára na to, že sa k jej otázkam ani trocha nepriblížili. „Prepáč,“ ospravedlnil sa jej, „Kľudne sa ma pýtaj a ak ti to nebude vadiť, musím sa prezliecť. Úplne som zabudol, že som prepotený. Odbehnem do vedľajšej izby a hneď sa vrátim.“ A tak aj urobil.
Sestra ho chvíľu čakala, no prestala ho vnímať ako farára. Uvidela v ňom chlapa. Chlapa, ktorý v nej prebudil ženu. Začala byť nervózna, no nie dosť na to, aby jej to zabránilo v jej ďalšom konaní. Podišla k dverám do vedľajšej izby a zaklopala na ne. Z druhej strany sa ozval pán farár. „Hneď prídem,“ povedal, „počkaj ma.“ A ona ho nepočkala. Zo zvedavosti, možno väčšej ako chtíč čo ju posadol, otvorila dvere a uvidela nahého pána farára, ako sa utiera vlhkou hubou. Ten sa v rýchlosti otočil a zakryl si svoje prirodzenie uterákom, prehodeným cez stoličku vedľa umývadla. Sestra však neváhala a vykročila k nemu. Farár nechápajúc, čo sa deje, odtlačil ju rukou. Keď však uvidel, že moja sestra sa tiež vyzlieka, ruku uvoľnil. Pritisla sa k nemu a uterák mu strhla. Vtedy prvý krát ucítila to, čo ženu oddeľuje od muža. Rozdiel to bol tak veľký, až ju tlačil na bruchu, keď sa k pánu farárovi túlila.
V ten večer sa moja malá sestrička stala ženou. V otázkach sexu ju vtedy, a ešte aj mnoho krát potom, zasvätil náš pán farár. Nik o tom nevie, teda nik o tom nevedel do minulého leta, keď som náhodou narazil na jej denník, pri sťahovaní.
No tento rok sa stala aj mne jedna zvláštna príhoda, ktorú som len tak okrajovo spomenul už predtým. Tá, ktorá tento nemravný zážitok mojej sestry možno neprekoná, no minimálne pre mňa je zaujímavá.
Ja som bol vždy ten slušnejší, viac zdržanlivý a poslušný. Sestra ma za to nenávidela, no ja som ju, naopak, mal veľmi rád. Jej asi vadilo to, že rodičia ma nenútili, chodiť na cirkevnú školu. Asi bolo problémom to, že si uvedomili ako sa neoplatí, nútiť niekoho do náboženstva, keď to jednoducho v sebe nemá. A ako moja sestra, tak aj ja z toho v sebe nič nemáme.
Bol som teda na strednej, štvrtý ročník gymnázia v našom meste. Sestra končila bakalára v Košiciach a rodičia boli radosťou bez seba. Nie že by ich tešil jej výber štúdia, ktoré vôbec nie je teraz podstatné, ale radosť mali práve z toho, že aspoň nejakú vysokú školu dokončila. Zato ja som bol ich vysnívaným deckom. Všetky povinnosti som si plnil na sto percent, známky som mal výborné a tak podobne. Nevideli však, že mi tak trochu vadí moja dokonalosť. Chcel som zažiť aspoň jeden malý výstrelok proti pravidlám.
A aj som zažil.
Večer mojej stužkovej, keď už rodičia odišli a mňa nechali so spolužiakmi samého, bol zlomovým v mojom živote. V triede som nebol nijak obľúbený a nemal som ani žiadnych kamarátov. Alkohol som jakživ neochutnal, cigaretu nikdy nezapálil a žene nikdy nepriblížil na menej ako meter.
Keď som vtedy večer videl svojich spolužiakov, ako sa bavia, tancujú a pijú, cítil som potrebu, byť na chvíľu nimi. Nebolo pre mňa možné, zapojiť sa medzi nich a tak som sa odtiaľ vykradol. Nebol to problém, keďže si ma celý čas nik nevšímal. Nevedel som, ako túto moju „vzburu“ začať a tak som sa vybral, ako to buriči robia, najprv do baru. Bol to malý, zašitý bar pri kine, kde som mal istotu, že budú ľudia ktorých nepoznám. Lepšie sa mi búrilo potajomky.
Sadol som si k pultu, kde bolo prázdno a vypýtal som si vodku. Netušil som, čo ma čaká, keď som si ju objednával, no niekedy som to zistiť musel. Keď som ju do seba hodil, nebolo mi všetko jedno a mal som problém, udržať ju v sebe. Ale udržal som a mohol som si poklepať po pleci, že prvý stret s alkoholom som zvládol. Radšej som sa však rozhodol, ísť na to pomaly a tak som si objednal víno. Nevedel som aké pýtať, tak som povedal že nejaké červené a také som aj dostal. Bolo kyslé a keď som ho mal prehltnúť, striasalo ma. Ale postupne, ako som ho tak popíjal, striasalo ma menej a menej, až to úplne zmizlo. Červené víno mi zachutilo. Zachutiť mi muselo asi po treťom poháriku, pretože sa svet vôkol začal nakláňať. Kým som bol na tejto lodi života, všimol som si v boxe oproti baru, sedieť pohľadnú, dlhovlasú slečnu. Dívala sa na mňa a usmievala sa.
Odvahu som mal posilnenú vodkou a vínom, no potreboval som ešte jeden pohár. Objednal som si ho a opatrne, tak aby som nerozlial, pobral som sa k spomínanej slečne. Reku či si môžem prisadnúť, spýtal som sa neohrozene. Hrubším hlasom, než som čakal, pritakala na moju otázku a ja som sa hodil vedľa nej. Voňala zaujímavo a vlasy mala na ženu málo upravené. No mne to nevadilo. Povedal som si, že ak toto má byť noc môjho búrenia, tak nech zato stojí. Neváhal som ani chvíľu a pobozkal som ju. Bozkávanie bolo nemotorné, no mne to neprekážalo. Bol to môj prvý bozk. Chytil som ju za nohu, pomaly som ju hladil po stehne. Chcel som si ju pritiahnuť bližšie, no nešlo to. Chytil som ju teda za druhú nohu, no znova to nešlo. Na to, že bola žena, mala dosť silné stehná. Nuž a preto som ju chytil aj za tretiu nohu, ktorá mi objasnila že prečo mi tá jej ženskosť nejak nesedela.
A tu by som sa mal zastaviť. Myslím tú chvíľu, že vtedy by som sa mal zastaviť. No nezastavil som sa. Pritiahol som si ju-ho bližšie a bozkával som sa s ním ďalej, snáď ešte vášnivejšie. Azda to bolo tými troma nohami čo som mu chytil, no zdalo sa mi, že aj on je viac náruživý. Nevnímal som svet, preto som si ani neuvedomil a boli sme spolu na toaletách. Ba myslím, že takto to je aj lepšie. Pretože keď sledujete film, kde sa idú muž so ženou milovať na verejných toaletách, musia si dávať pozor na to, aby si niekto nevšimol to, ako vstupuje jeden z nich do miestnosti, určenej pre opačné pohlavie. No to je teraz jedno.
Vtedy som sa stal mužom. Hej, trocha inak, ako by si to predstavovali moji rodičia, no zas môžem povedať, že mám za sebou niečo, čo niekto nezažije za celý život. Keď som to tu začínal písať, myslel som si, že tento môj zážitok prekoná onen zážitok mojej sestry. No ako si to tak spätne čítam, uvedomujem si, že sa to jej zážitku vyrovná.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
narazuvzdornaa
16. 1.januára 2017 22:56
Wut
2
fujky. A preto vychádza z toho ponaučenie, že nikdy nepi a nefetuj sám a hlavne nemiešaj, lebo dopadneš takto.
5
Tento útok na kresťanskú cirkev mohla vytvoriť len zvrhlá homolobby, ktorej si očividne členom!
Napíš svoj komentár