Fajn.
Veľmi dobre.
Spokojne.
A nie,nestojí za tým len moja čerstvá zamilovanosť.Aj keď áno-zaľúbila som sa.Nielen do môjho Mateja,ale už asi po miliónty raz som podľahla šarmu toho najgalantnejšieho charizmatického fešáka,akého poznámu-samotnému maestrovi ŽIVOTU.
Som....šťastná.
Lebo mám na to dôvody.Pretože mi na úsmev a ten prekrásny pocit vnútri,v hrudi hrejúci podobne ako dobrá pálenka stačia drobnosti.Napríklad,že toto píšem.Dobíja mi to baterky na veľmi dlho.A k dokonalej harmónií mi pomáha aj môj vymyslený príbeh.Na,rada sa podelím:
Žijem niekde v Amstrdame.Mám dlhé vlasy,pekný zadok a klobúk na hlave.Brázdim ulice štýlovým bicyklom,teraz pijem kvalitnú a strašne chutnú kávu.Na rohu ulice,tesne pred práčovňou stretávam svôjho kamoša-hippiesáka telom i dušou.Zložíme sa v kaviarni na obrovských vankúšoch,kde mi leží v lone a ja mu hladím vlasy,on ma za to kŕmi čučoriedkovým koláčom a do slov No woman no cry sa sediac vlním po tom veľkom vankúši.V mojom apartmáne ma čakajú na minibalkóne tulipány a muškáty,ktoré hneď zalievam a vyťahujem Malboro,nech si vychutnám ďalšiu slasť svojho života.Naložím sa do vane,prečítam celého Bukowskeho pri Unplugged Nirvane,navlečiem sa do potrhaného trička Rolling Stones a čipkovaných nohavičiek,keď pri dverách zvoní ON.Hrá mi na gitare,ja zatiaľ maľujem na plátno,v kuchyni ulovíme nejaký mastný a veľmi mäsový pokrm,aby sme sa potom vrhli na seba a presexovali noc.
CARPE DIEM! vážení...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár