Uprostred veľkej miestnosti odpočíva obrovský matrac, spoločnosť mu robí pár chaoticky pohodených gigantických a mäkučkých vankúšov. Jedna stena veľkej, tá oranžová, je skrášlená menami Vianoc v každom jazyku. Každé slovo je napísané iné farbou. Vyzerá to čarovne.
Veľká miestnosť má v jednom zo svojich rohov rozprávkové miesto. Svoje trvalé bydlisko tam má veľký masívny dubový stôl, ktorý nie je vôbec obyčajný. Možno si poviete-ako môže byť nejaký drevený kus nábytku výnimočný? Jednoducho: sídli na ňom zapálená deväťramenná chanukija, maličký ihličnatý stromček...no predsa len predmet, najviac pútajúci pozornosť je maličký a úplne primitívny betlehemček s Ježiškom, Pannou Máriou, sochou Budhu vedľa jasličiek a Jozefa držiaceho v ruke Korán.
Sedím na jednom z tých enormných vankúšov, konkrétne na žltom, fajčím a sledujem ľudí v mojej blízkosti. Usmievajú sa. Sú to moji priatelia. Je nás sedem. Sedí tu Angličan Jim so sobovým svetríkom;Indka Gájatrí srkajúc do seba špagety s morcadellou; Zenawi z Etiópie, ktorý hrá na piane verziu Silent Night v svojom jazyku, až nám všetkým behajú zimomriavky po chrbtoch(mrchy jedny); Dao- drobná Vietnamka pijúca gin priamo z fľaše; Craig pochádzajúci z Townsville(chlapec s pokerkovaným zrejme celučičkým telom a piercingom ozdobeným každým telesným otvorom) nežne sa hrajúc so šteňaťom bernardína a Slovenka Zuza, ktorá ma sprevádza od mala,práve vyrábajúca handmade kreatívne výrobky.
Z vonku fúka studený vietor- keďže sa nachádzame na španielskej pláži, fúka od mora.
Nechýba nám nič.
Nechýba nám nikto.
Žijeme si svoj sen, obdarujeme sa úsmevom, smiechom a objatím. Početnými objatiami.
A najmä láskou horiacou v našich srdciach.
Žiadne medovníky, žiadne ponožky pod ihličím a ani súdenie ľudí podľa náboženstiev vám tieto prekrásne ba až božie sviatky nespravia. Ale láska k ľudom áno.
Toto sú pre mňa Vianoce.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár