Pokrútil hlavou ako zasnežený pes a striasol tak všetky roztápajúce sa vysmiate snehové vločky,plánujúce si budúcnosť na jeho hnedých príťažlivých kučerách.
Sneh.Ako ho len neznášal.Už aj to jej dával za vinu.Že sneží.A najmä,že ho teraz nenávidí.No vtedy,keď jeho duša bola ešte čistá a srdce nepodriapané ako CD po pár minútach v detských rúčkach,vtedy miloval všetko.Najmä ju celú.Koľko sa len nasmiali pri sánkovaní.Ako malé deti.A tie horúce bozky v takom chladnom snehu!Viete si predstaviť,kde skončili takí vyzimení?Jasné,že v teplučkej posteli a s čajom s rumom v ruke.Dodnes si pamätá sobí vzor na jej ružových huňatých ponožkách.
Aby zabránil rozcitlivenosti,oboma rukami vrazil do prvých ošumelých dverí,ktoré len tak postávali po jeho pravej ruke.Musel dvakrát žmurknúť,aby uveril svojim očiam.Dvere otrasné,no vnútri objavil poklad,o ktorom dodnes netušil.Jazzový bar,whiskey na stole,miestnosť plná cigaretového dymu,atmosféra pripomínala Chicago z tých rokov tridsiatych.
Sadol si za bar na nepohodlnú,no luxusne vyzerajúcu stoličku,zatiaľ čo muž so saxofónom na pódiu tvoril umenie.Pri clivých tónoch sa mu zacnelo po nej.Asi sa predsa nemali tak pohádať.Asi jej predsa nemal povedať,že ju nenávidí.A že ich jediný potomok,niekdajší plod čistej lásky sa zmenil v najväčšiu životnú chybu.Takto nejak to vyzerá,keď človek miluje viac ženu ako svoju vlastnú krv.(Stále ju miluje?)
Popíjajúc flaškové pivo rozmýšľal nad krátkosťou života a dospel k názoru,že pri jeho šťastí bude jeho smrť určite spôsobená pádom lietadla zrovna v jeho šťastný deň a nie rakovinou pľúc,preto si po troch rokoch absencie zapálil milovanú Malborku.
Dvere sa opäť otvorili,čím do baru priviedli malé množstvo tešiacich sa vločiek a on sa obzrel,kto sa ho opovažuje vyrušovať pri jeho myšlienkach.Čo stálo pred dverami ho naplno ohromilo.
Najkrajšia žena,akú kedy videl,odetá v červených obtiahnutých šatách mu okamžite spôsobila zimomriavky na chrbáte.Myslel si,že sníva.Toto už je aké klišé,vravel si.Jazzový bar,alkohol a kráska v červenom?Cítil sa ako filmový hrdina.
Kráska nestrácala čas a zamierila si to rovno k nemu.Začal rýchlejšie dýchať.Hudba sa okamžite zmenila v príliš erotickú,rytmus udávali jej boky a v miestnosti bolo zrazu strašne horúco.(Alebo sa mu to len zdalo pre to stále narastajúce vzrušenie?)
Dotkla sa ho stehna,on jemne preglgol a spýtala sa,či je tu sám.Jeho tvrdosť bola zaručená.Ona sa viac pýtať nemusela.Surovo ju chytil za predlaktie a ťahal za sebou smerom na záchody.V bare si ich nikto nevšimol,akoby to bolo na dennom poriadku.A možno aj bolo.Bolo mu to jedno.
Po rýchlom a vlhkom bozku sa utvrdil,že ju naozaj chce a rukou zablúdil medzi jej stehná.Nestrácali čas.Akonáhle zistil,že dotyčná si zabudla nohavičky,vrazil jej ho tam.Len tak.
Bez predohry.
Bez upozornenia.
Bez lásky.
Slečna zastonala.Ťažko povedať,či od bolesti alebo vzrušenia.No on sa nestaral.Vášnivo ju bozkával po krku,ona sa mu roztápala v rukách,panovalo medzi nimi šialené napätie.Ona,opretá o stenu,užívajúca si tvrdý sex,na ktorý bola očividne zvyknutá,on nasratý na svoju manželku.Zúrivo nasratý.
A tak len prirážal.
Drsne.
Kruto.
Za každý jej podraz.
Za každé odvrknutie.
Za každé klamstvo.
Za každý bozk s iným chlapom.
A tesne pred orgazmom myslel na oči ich dcéry.Smutné oči ich dcéry s otázkou v srdci,na čo sú ti,oci,tie kufre?
Po sexe okamžite vyletel z baru,ani len za pivo a cigarety nezaplatil.Vonku sa roznešilo ešte viac a tentokrát milosrdné vločky prikrývali jeho slzy,ktoré tak ronil za svojimi dievčatami...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Až na tie CDečká v detských rúčkach
Začiatok trochu zmätený, ale nakoniec si ma znovu potešila