Cez gmail si píšem s kamarátkou z výšky, býva teraz v Rotterdame. Je vtipná, svieža, jej život je zaujímavý. Precestovala toho veľa, pracovala na klokanej farme v Sydney aj na čajových plantážach v Malajzii.
Jej život jej závidím, no aj môj je dobrý. Taký...fajn. V pohode. OK. Som zdravý, mladý; mám ženu a zdravé dieťa - čo viac mi chýba? No dobre. Chýba mi niečo. Akási chuť do života. Vášeň. Vzrušenie. NUDÍM SA!! Príšerne sa nudím. Teda, nielen v tejto chvíli. Už asi desať rokov.
Môj príbeh je klasický - milované dieťa, základná škola, stredná, univerzita. Robota, žena, decko. The end of story.
Moje dni sa podobajú čoraz viac a ak mám byť úprimný, neviem, či je dnes streda alebo štvrtok. Tak potrebujem zmenu. Chcem žiť!
Zahnal som tieto myšlienky, ktoré ma prepadali vždy, keď som bol sám a ďalej som odpisoval Jill. Tej z Rotterdamu. Posielala mi fotky z výletu v Chille. Boli strašne zábavné, robila na nich bláznivé veci a ja som sa z chuti smial. Konečne. Dolial som si víno a pokračoval v skúmaní fotografií. Na mnohých z nich bola Jill s priateľmi. Preklikal som 28 fotiek, kým som sa dostal k tej, ktorá zmenila môj život.
Nečakal som to, veď predsa, čo sa mi môže stať v pokojnú a najmä obyčajnú stredajšiu(alebo štvrtkovú?) noc, akých som prežil už snáď tisíce?
Zasiahlo ma to nepripraveného. Ale mal som v sebe, vnútri, dokonalý pocit harmónie. Konečne sa kúsky môjho ja popravili,aby lepšie zapadli na svoje miesto.
V tej sekunde, ako som zazrel moju "osudnú" fotografiu som vedel, že týmto sa všetko mení. Odpil som riadny glg rulandského, položil prsty na klávesnicu, popreťahoval krk a pustil sa do odpisovania Jillinho e-mailu. Zem sa so mnou prvýkrát zatriasla...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár