No haha, pokojne sa smejte. Na túto reakciu som zvyknutý od svojich priateľov z Anglicka. V podstate jediná osoba,ktorá ma podporila bola moja milovaná kamarátka Jill.Ona jediná ma pochopila. Iste vám ani nemusím písať,ako reagovala moja manželka. Najprv sa smiala,potom zúrila,plakala,vyhrážala sa...Bolo to strašné.Ale to,čo ma sem ťahalo,bolo silnejšie ako všetka láska a úcta,ktorú k nej a svojmu dieťaťu mám. Ostatne,veď som im navrhol,nech sem idú bývať so mnou, že nechcem ísť bez nich. Nepochopila ma. Bohužiaľ.
Vybavil som všetko pomerne rýchlo. Zbalil si veci, dal výpoveď v práci,obvolal rodinu a kamarátov.Boli na mňa takí nasratí,že mi dokonca ani nezorganizovali žiadnu rozlúčkovú párty.Všetci do jedného sa tvárili,že neprídu do krčmy,kam som ich volal v deň pred odletom, no ukázali sa všetci do posledného.Budú mi chýbať.
Tak a teraz je jedno z vyše sto rán,ktoré som tu už prežil a ktoré si neviem vynachváliť. Vstávam do tropickej klímy, mám na výber moria, v ktorých sa dnes môžem okúpať. Moji kamaráti sú obyvatelia Bornea, tí najsrdečnejší ľudia,akých som kedy poznal. Večeriam na pláži,raňajkujem vlastnoručne vypestované ananásy, namiesto húpačky priviazanej k jabloni mi v záhrade kraľuje hojdacia sieť pripevnená k palme. Síce nemám vykurovanú podlahu,ale hlinu na zemi a nemám Apple,ipod,tablet a iné prístroje,ktoré už onedlho ani nebudem vedieť napísať, mám niečo iné. Radosť zo života.
A ani si neviete predstaviť,aké je pre mňa nepoznané a vzrušujúce vstávať každé ráno s úsmevom. .
Ou a aby som nezabudol,ako som sa k môjmu terajšiemu šťastiu dostal. Veľmi primitívne. Niekedy sa až hanbím o tom rozprávať. Spomínate sa,ako mi v tú obyčajnú anglickú noc posielala Jill fotky zo svojich ciest? Tak jeden z jej priateľov bol na fotke v tričku s nápisom Visit us s logom Bornejskej slonej farmy. V tom momente,ako som to logo zbadal, ma niečo v mojom vnútri z celých síl kopalo do všetkých vnútorných orgánov,a keď sa konečne dostalo k mozgu, niečo vo mne sa chvelo. Tento pocit moje telo nepoznalo. Bol to „natotosomčakalcelýživot“ pocit. Okamžite som naklikal stránku a keď som videl oznam,že potrebujú dobrovoľníkov, bolo všetko vyriešené. Všetko dávalo zmysel. Okamžite som zabookoval letenku do Bornea a cez internet si hľadal ubytovanie. Ja som vedel, že to obdivovanie slonov v zoologických nie je len detská láska k zvieratkám. A nikto mi neveril...
Nepodceňujte maličkosti vo svojom živote.Verte si.A aj u vás bude dielo dokonané...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár