Vianočná nálada alebo Už zase single (1)

Hmm. To je zase den. Pohlad von oknom o pol desiatej ráno...že to znie romanticky? Ale určite romanticky neznie cintorín pod oknami, mierne pritankovaní susedia vo vedlajšom vchode, pri ktorom je vyhádzaný nejaký rozmlátený nábytok, nikde ani vločka snehu, hoci včera som vonku skoro zamrzla, a vonku vobec nič iné, len bordel. Ale na to som si už zvykla.
Dorite! Tu už aby človek ani na vécko nechodil bez toho, aby nedostal infarkt. Tá stará koza zase huláka na celú bytovku...

Ked som sa už mierne upokojila, zistujem, že som si na takýchto ludí už zrejme zvykla. Aj na tých debilkov v okolí. Naučila som sa mat niektoré názory v paži, nezdržiavat sa v prítomnosti istých ludí dlhšie, ako trvá pohrdavý pohlad a takmer vždy mat poruke nejakú úsečnú odpoved. Taký je život. A že mi to fakt ide, som zistila tuším pred týždnom. Prečo? No tak som istemu človeku povedala, že je len malé decko- alebo že sa sekol v puberte? Už netuším.
Geniálne, že? Takto skončil moj vyše pol roka trvajúci vztah. Niežeby mi nejak špeciálne prekážalo, že to skončilo. Už to beriem normálne. Hehe, kamoš sa raz dobre vyjadril- láska je ako autobus. Jeden zdrhne, druhý príde. Lenže mne nechýbajú MHD-cké shity, ale aspon nejaký dobrý linkový keby bol ( teda ked už sme pri tých busoch)...

Som nad vecou- teda aspon dúfam. Fakt. Nevadí mi, že to skončilo pred Vianocami ( alebo si to nahováram). Nevadí mi, že všade naokolo si hrkútajú čerstvo zamilované páriky a len ja ako najvačší kretén si kráčam po ulici sama, so slúchatkami v ušiach. Jediné, čo ma štve, je moj mobil. Predtým aspon zvonil alebo vibroval alebo čo, ale teraz nič. A nie kvoli tomu, že by mu niečo bolo. Mobil je uuuplne v pohode. Jednoducho mi nikto nevolá.

Ehm odvolávam. Pred chvílou mi zavolala mamka a cca dve minúty zabila tým, že mi podrobne (!) vysvetlovala, ako mám dat uvarit zemiaky.

Prežijem to. Síce mám o sebe mienku, že som celkom inteligentná, ale nikomu to vysvetlovat nemienim. By to trvalo asi pol minúty navyše a tolko blokovat linku?? Straaašnéééé! Ved čo keby náhodou zavolal..... nie nie nie stop. Nehrozí. Zas fantazírujem. Bože, dúfam že zase nebudem zamilovaná, lebo už mám takých stavov fakt plné zuby. Ale nejdem si klást míny pod vlastné sebavedomie.

Dám varit už spomínané zemiaky a prejdem do izby ku kompu.

Kde dokelu mám ten mobil?
Po hodnej chvíli si spomeniem. V kuchyni.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu