Po dlhej dobe píšem list
o tom kde som a kam mám ísť,
píšem o bolesti a sklamanom dni,
o tom ako rozťali moje sny.

Píšem list pre priateľa
je bez mena a bez teľa,
len on vie čo mám, čo ma trápi
zo stien ľudskosti sú len zdrapy.

Bolí ma hlava a atrament necháva stopy
papier plný žiaľu vytvára šťastiu hroby,
v pohári nie je nič, alkohol vyprchal
atrament mi nakoniec vynechal.

Nemám nič len tento papier a spomienky,
na život snov nemá dieťa podmienky,
na niečo čo ho baví čo chce ukázať,
to dieťa umiera a ja to chcem dokázať.

List ostáva na stole a ten čo to písal
si na chvíľku vystrel chrbát za zíval,
pozrel oknom potom ho otvoril
a skokom z okna svoje telo zaboril.

Nechal list a šmuhu na betóne
bez chuti a bez akejkoľvek vône
............

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  16. 11. 2017 16:58
Strašná blbosť.
Napíš svoj komentár