Po dlhej dobe píšem list o tom kde som a kam mám ísť, píšem o bolesti a sklamanom dni, o tom ako rozťali moje sny. Píšem list pre priateľa je bez mena a bez teľa, len on vie čo mám, čo ma trápi zo stien ľudskosti sú len zdrapy. Bolí ma hlava a atrament necháva stopy papier plný žiaľu vytvára šťastiu hroby, v pohári nie je nič, alkohol vyprchal atrament mi nakoniec vynechal. Nemám nič len tento papier a spomienky, na život snov nemá dieťa podmienky, na niečo čo ho baví čo chce ukázať, to dieťa umiera a ja to chcem dokázať. List ostáva na stole a ten čo to písal si na chvíľku vystrel chrbát za zíval, pozrel oknom potom ho otvoril a skokom z okna svoje telo zaboril. Nechal list a šmuhu na betóne bez chuti a bez akejkoľvek vône ............ Blog 0 1 0 0 0 Komentuj