A možno nad tým ani neuvažujeme, ale to isté robíme aj s ľuďmi. Je to smutné, ale je to tak. Stáva sa to aj s najlepšími priateľmi, o ktorých si myslíme, že pri nás budú stáť až do konca nášho života.
Od 3 rokov sme boli najlepšie kamarátky. Vedeli sme o sebe všetko, hrali sme sa spolu, keď sme mali spať, šuškali sme si tie najväčšie tajomstvá. Prišli sme do školy a nejakým zázrakom sme boli spolu v triede. Stále sme držali spolu, ani žiadne prvé lásky nás nerozdelili, práve naopak. A potom, po 10 rokoch nášho kamarátstva, sme si nejako prestali rozumieť. Už sme o sebe nevedeli všetko, už žiadne tajomstvá, len tie hlavné veci, ktoré vedeli všetci.
Prečo? Zmenili sme sa. Možno jedna z nás, možno obidve. Možno si poviete, každý sa mení a nie je to dôvod, aby sa skončilo 10-ročné kamarátstvo. No ja som tú osobu už nespoznávala. Ona si našla nové kamarátky, ktoré boli lepšie, zábavnejšie. A ja som sa dostala na vedľajšiu koľaj. Vtedy som to brala ako ranu pod pás a mrzelo ma to. Chcela som vedieť prečo. Teraz to už viem. No som rada, že sme spolu prežili pekné roky.
A práve preto, že sa skončilo to kamarátstvo, som si našla iné. Teraz mi už zostáva len dúfať, že moje kamarátky sa nezmenia tak, že by som ich už nespoznávala.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
tercika
19. 6.júna 2009 09:02
to je zivot
Napíš svoj komentár