Musím však pripustiť, že každá slepá ulička má svoje „slepé“ miesta. Miesta, kde sa človek môže uchýliť. Kam skloní hlavu počas chladnej noci. A snáď, ak bude naozaj šťastkár, stretne tam niekoho s kým mu bude lepšie. A vtedy, práve v tej jedinej sekunde, sa z jeho slepej uličky stane niečo krásne. Steny sa zrazu rozplynú a otvoria sa v priestor nekonečných možností.
Dajme tomu, že si to náš šťastlivec hneď neuvedomí. Veď pod lampou býva najväčšia tma. No stavím čo len chcete na to, že keď nastane tá chvíľa precitnutia, bude to úplne úžasné. Sama viem, aký je to pocit. Napríklad teraz som stretla človeka, s ktorým mi je úplne skvelo. Nie sme si síce zatiaľ nejak extra blízki, ale chce to čas. Veď je to ešte len mesiac odvtedy, čo sme sa spoznali. A to sme už stihli pár krát sa spolu opiť, osláviť naše narodky, porobiť šialené fotky a tak... Ale nechcem znieť ako pojašený puberťák. Veď už nemám ani „násť“. No jednoducho človek niekedy stretne svojho protinožca (rozumej komplementárny antikodón ku svojmu kodónu.) Proste perfect match. Keď vieš po prvej sekunde, že toto je človek, s ktorým ti bude fajn. Not saying I´m in love. Ale viete, nemôžem sľúbiť, že zajtra nebudem. Ale o to nejde. Chcem len povedať, že som po dlhej dobe šťastná. Kašlem na Brno a jeho obyvateľov, kašlem na všetko, čo ma pred mesiacom nekonečne štvalo a musím sa priznať, že som dokonca aj rada, že som sem išla. Pretože som spoznala osobu, ktorá mi určite mnohé uľahčí. A dúfam, že ostaneme v rovnakom krúžku, lebo zatiaľ ju veľmi potrebujem, Nenásilným a neškodným spôsobom, stačí mi vedomie, že keď zdvihnem zrak, tak ju uvidím. A vtedy si uvedomím, že to má cenu a existujú ľudia, s ktorými sa dokážem smiať už len preto, že sa vidíme. Proste bez slov. Je nám spolu dobre a netrápia nás žiadne kraviny navôkol.
OMG – cítim sa naozaj ako počarovaná. Proste úplne nečakane zachvátená týmto zvláštnym citom. Ale je to fajn. Dodáva mi to silu a núti ku kreatívnemu písaniu. Je to už tretí človek, čo má na mňa takýto vplyv. (Pýtate sa, či je to veľa alebo málo?? Aj ja.. ale jedno viem iste, je to práve tak akurát, aby to stálo za zmienku.) Je to síce trochu iné, hlavne v tom že je to po tak krátkej dobe. A je to vlastne prvý krát, čo ma núti písať pozitívne. Neviem, či je to preto, že som mala dlhé temné obdobie a chcelo to zmenu – tak som si „privykla“ na prvého človeka available. Alebo ide práve o to, že sa jedná o túto konkrétnu osobu. Ale na tom nesejde. Nechcem to ani vedieť. Chcem sa proste len tešiť zo života. Veď mám konečne s kým, a to sa ráta.
Ináč veľké plus je, že máme spoločnú minulosť. Síce sme sa predtým nepoznali, i keď možno sme sa párkrát stretli. No naša minulosť patrí obrovskej vášni v jeden konkrétny šport. Vieme, čo a ako a je to téma, ktorá nás vlastne dala prvýkrát do reči. Aká to bola náhodička. Tu by som takú osobu vôbec nečakala. No zázraky sa dejú. A som im vďačná..
Vďačná za to, že mám nádej a telo plné pozitívnej energie. To sa potom hneď žije ľahšie. Keď mám úsmev na tvári. Len tak, bez dôvodu. A v duši čistú životnú pohodu.
... Každý deň stretnúť človeka – to stačí...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
lonelygirl
19. 10.októbra 2011 19:02
Po 3827264 rokoch asi najlepsi, blog, aky som citala. Ved ja dobre viem, preco najradsej citam tvoje veci. A to slovo "šťastkár" odteraz zboznujem
2
3 ludia ktori ta takto ovplyvnili vobec nie je malo , prave naopak
Napíš svoj komentár