a slnko ťažkopádne rozháňa ranné mračná
svitá
a ja vidím ako pomaly prestáva pôsobiť kúzlo noci
áno - svitá
a ty sa opäť snažíš vytratiť potichu preč
snáď ti to pomôže pochopiť..
Svitá
a ja som zrazu celkom sama
opustená v prázdnom byte
stále cítim tvoju rannú vôňu
Zlatko vieš že ťa potrebujem
každý jeden deň každú jednu noc
a vždy keď sa cítim mizerne
si tu aby si mi zlepšil deň
Vstanem - pozbieram tvoje rozhádzané veci
a idem spomínať do sprchy na naše šantenie
Svitá
ešte stále mám dosť času na svoje myšlienky
svitá
na perách cítim tvoje dotyky
akoby nechceli aby som tu bola bez teba
svitá
a zrazu sa mi zdá život o trochu krutejší
o trochu reálnejší ako včera večer
Svitá
ranná káva postaví ma na nohy
nie nechcem
ešte nie
zabudnúť na všetky svoje pocity
a tváriť sa ako spokojný človek
Svitá
a ďalší deň je neodvratne tu
a nič ho už nedokáže zastaviť
svitá
posledný raz pozriem sa dnu
na posteľ gauč a stôl v kuchyni
posledný raz
zbadám kvapky za oknom
nevadí veď ja milujem dážď
ešte raz
spomienky na bezstarostné bytie..
Svitá
vezmem kľúče od auta
a dám zbohom našim snom
zavriem dvere - opäť kráčam sama ďalším dňom.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
plarika
12. 3.marca 2009 18:38
Veľmi pekné.. moc sa mi to páči..
Napíš svoj komentár