Úpadok bez zmyslu styku a mňa
náhla zmena osobnosti
tak ako aj bola stvorená
Myslením vždy ohúrila ľudí
nevidela cestu
len fakt kto blúdi

Dávno bolo všetko tak
prázdnota je prvá potom ide vzťah
opúšťaš mňa a všetky moje sny
necháš tu len strach a časy bolesti

A ja

Opúšťam svoje nádeje
opúšťam život čo tvojím je
zabila si vo mne tvorivého ducha
zanechala všetko čo ti môj svet núkal

V bolestiach a všeobecnom údive
zomieram živá
tak čo mi je??

Pribitá na kríž
čo nesiem si životom
Vystúpim na kopec
skoncujem s ním...

A náhle upadám niekam do neznáma
ponáhľam sa z tade preč
doráňaná
Sama

Nikto ma však nečaká na druhom brehu
nikto už viac nedá mi tú prepotrebnú nehu



.. Nenávidím to ako ťa nespútane milujem
všetky tvoje pohľady obklopujúce môj každodenný sen
ktorý pohlcuje vo mne všetku nádej
čas ktorý som stratila v tvojom náručí
nemôžem jednoducho zabudnúť
spamätaj sa už prosím konečne
nech viem aj ja nie len ty
že môj život nie je úplne zbytočný
tak ako vodná hladina odráža v sebe všetky tvoje hriechy
ťahá môj zrak
a neprestajne cítim ako duje chladný vietor
Zostala som sama a naša láska vybledla
v očiach vyschli slzy tvojich dní
zvädnuté ruže obklopujúce miesta
kam sme tak radi chodili
nie už mi viacej neklam
nepozri mi do očí je mi všetko jedno
nech sa aj svet dotočí!!

 Báseň
Komentuj
 fotka
nefritt  13. 8. 2008 23:46
jej ako vzdy krasne...hlboka myslienka
 fotka
demonsdream  15. 8. 2008 23:09
Viackrát som si prečítala toto Tvoje dielo... A vždy ma na ňom niečo iné zaujalo. Veľmi veľa pre mňa znamenajú tieto dve dvojveršia :



"nech viem aj ja nie len ty

že môj život nie je úplne zbytočný" - zachytáva to presne to, čo cítim, vnímam, uvedomujem si



"nepozri mi do očí je mi všetko jedno

nech sa aj svet dotočí!!" - a toto sa mi jednoducho VEEEELˇMI páči... Také rebelantské





Poklona MY DEAR DEER
Napíš svoj komentár