Úplne najviac si na tomto svete cením Teba.. Áno, Ty si tá, ktorá ma neuveriteľne zmenila a ukázala mi cestu životom, po ktorej teraz kráčam... Ty si Tá, s ktorou sa mi v hlave objavuje nekonečne veľa spomienok, bez ktorých by som dnes ja nebola mnou. Ty si človek, ktorého nechcem nikdy v živote stratiť, človek, ktorý ma v mnohom inšpiroval... človek, ktorý ma napĺňa energiou a občas ma privedie do stavu kedy nevnímam svet.. občas, teda v piatky, keď sa ideme „vydýchať“ alebo „porozprávať“.. a nejakou náhodou sa pred nami zjavia malé plastové poháriky ... Ty si proste Monika, úplne najlepšia kamoška akú by si len človek mohol priať...
Ďalší človek, ktorý pre mňa veľa znamená býva bohužiaľ v Bratislave. Poznáme sa hádam iba pol roka, no aj tak som si k nemu vytvorila neuveriteľné puto. Je tak isto ako aj ja tak trochu beznádejný romantik a má zmysel pre poéziu. Vždy keď sa cítim mizerne, akoby to vytušil a napíše mi... a potom je môj svet hneď oveľa krajší. Vždy, keď si s ním píšem, zisťujem ako veľa toho o sebe ešte neviem, zisťujem, že existujú aj takí chalani, ktorým ide aj o niečo iné ako...tým druhým...Proste som mu vďačná za toľko vecí, že si ani sama nestíham všetky uvedomovať. Týmto by som Tebe, Rhandir, chcela za to všetko čo si mi dal nekonečne veľakrát poďakovať...
Nanešťastie sa osobne nepoznám ani s Tebou. S Tebou, ktorá mi dávaš pocit, že to, čo napíšem sa niekomu naozaj páči. Vlastne v poslednej dobe si jediná, ktorej svoju tvorbu ukazujem a mnohokrát si práve Ty ten dôvod, prečo sa rozhodnem niečo napísať. Možno to znie zvláštne ale je to tak... Síce sú často krát naše konverzácie o tom istom a možno občas aj nemajú zmysel, ale mne to nevadí, pretože sa vždy teším na to, keď budem mať čas ísť doma na net a si tam Ty. A samozrejme som Ti vďačná za to, že som si uvedomila, že ľudia vnímajú svet v podstate rovnako, len na každého to má iný vplyv a každý to dáva najavo úplne inak.. a spôsob akým píšeš Ty som si veľmi obľúbila, takže by som Ti chcela poďakovať za to, že si ochotná prečítať si tie moje dielka, ale najmä za to , že mi sem-tam pošleš aj niečo Tvoje, pretože nech si to už čítam hocikoľký krát, vždy v tom nájdem niečo nové a vždy ma to dokáže dojať. Takže, Kaťuška, ďakujem Ti za to všetko duchovné, čo si mi dala
Vzhľadom na to, že tento blog by som chcela venovať ľuďom, ktorým vďačím fakt za veľa vecí, patrilo by sa spomenúť aj Ondreja. Chlapca, ktorý bol dlhé roky dôvod, prečo som sa tešila do školy. Chlapca, ktorý bol veľmi dlho môj najlepší kamoš, no pre mňa mal vždy tak trocha "vyššiu hodnotu". Veľakrát som sa snažila nahovoriť si, že je to blázon, debil, človek, ktorý pohŕda všetkým, čo má iný názor na svet, na hocičo, ako on, no aj s vedomím aký naozaj je, som stále milovala všetky jeho gestá, jeho správanie, jeho nádherné modré oči, jeho široký úsmev.... vlastne milovala som ho tak veľmi, až som mala pocit,že už nikdy nenájdem takého človeka, s ktorým by som sa cítila tak skvelo ako s ním... bolo to dosť dávno a vtedy som bola ešte len také malé neskúsené dievčatko, ktoré si myslelo zvláštne veci... a jednoducho som potrebovala niekoho, kto by mi dával svojou prítomnosťou chuť usmievať sa a byť vlastne bezproblémovým človekom.. a aj dnes s toľkým odstupom času si dovolím tvrdiť, že len ťažko si k nejakému chalanovi vytvorím také silné puto, ako k nemu...
Vyznanie
Komentuj
2 komenty k blogu
1
raistlin
17. 1.januára 2008 23:50
ja som ti vdacny za to, ze si mojou priatelkou
2
jéj! a ja sa vyškieram hned na prvom!! Golo ma zabije ked zistí že naše "vydýchávanie" nebolo celkom o čerstvom vzduchu! týmto ťa zdravím miláčik a dík Dido akovždy
Napíš svoj komentár