Súčasné rozpoloženie mojej mysle takto znie
okrem iných ľudí som úplne celá bez vlasov
občas dýcham splodiny
a občas čítam noviny
Niekedy sa rozjasní
a niekedy ťa bolia návraty
Občasné nadšenie ktoré v mojom hlase znie
upúta ťa na chvíľu
no keď zbadáš presilu
razom zmeníš svoje názory
zaprieš mňa rodinu a zákony
Nápadné živočíchy odpornej vzdialenosti
čo kradnú strach a srdcia slobodným a voľným
zastavia viditeľný svet a stiahnu sa do úzadia
kým sa nenájde opäť niekto taký naivný
že si myslí že môže ovplyvniť a zmeniť pud prírody
Klamlivé zdanie pre ktoré je ochotný odhaliť svoje pocity
na záchranu už beztak zatratenej vlády slobodného myslenia
Ten istý sen len iný hrdina
netuší že vo chvíli hrdinstva ho niekto preklína
Spoločný sen dejinných hrdinov
ktorí vždy skončia v rukách nádhernej slečny
s diabolskými očami a pekelným pôvodom
všetci bezducho veria že zmenia temný životopis
opustenej starej námahy na ceste bez stálych krokov boja
Nerátajú s pravdivosťou bezchybných rád starých pánov s gerberami
a riadia sa len vínovým pachom sladkého spánku
Bežia po opustených starých odkazoch
vnímaných len nimi samými
Chcú nájsť niekoho kto by im nakreslil farebnú mapu
pomocou čiernej
ale ani sami neveria že je to možné
Vypustia ticho a budú ho hľadať medzi tŕnistými útesmi
z ktorých nie je cesty späť
a pritom význam ich nezmyslených ciest nájdu aj v zakázanej
izbe podkrovných novín
Možno to tak má byť
a možno to má zmysel byť bezmocný a pociťovať silu bez vlastného strachu
z ďalších sklamaní stratiť zachránený svet najhorších obáv so samého seba
ktorý vysychá vo vzdialenosti pravdy od stredu chýbajúcich slov
Možno sa mýlim no váham sa na to opýtať
tak iba ticho sedím a pozorujem okolitý svet
štyri steny dno a vrch
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár