Ojos de cielo

Ojos de cielo

Prechádzam sa večerným námestím
a jediné svetlo pochádza z polo prasknutej pouličnej lampy
a od mojich večných spoločníkov po cestách
od hviezd ktoré mi rozčarujú smutnú tvár
od hviezd ktoré vedia o mojich nočných výpravách všetko

Tmavé večerné nebo je také nádherné
vidím len obrovskú nekončiacu černotu
a milióny drobných žiariacich bodiek
ktoré sa na mňa neustále pozerajú

Dnes som si na teba náhodou spomenula
vlastne to ani nebolo náhodou
načo si to nahovárať
veď samú seba neoklamem
a nie je tu nikto iný
pred kým by som sa mohla tváriť ako keby sa vtedy nič nestalo

Nikto netuší ako veľmi ma to bolí
keď ostatný rozprávajú o našom detstve
a robia si srandu z toho
ako si sa mi v štvrtej triede páčil
a pritom netušia ako mi tým ubližujú
Každá ďalšia chvíľa keď si spomeniem na teba
robí v mojom srdci väčšiu a väčšiu jazvu
Nevedia že moje city k tebe trvali príliš dlho na to
aby som jednoducho vedela zabudnúť
a povedať si dosť
Nie to predsa nejde
šesť rokov je pridlhá doba na to
aby som jednoducho zabudla na tvoje krásne oči
a toľko iných vecí

A keď sa znova vrátia k tejto téme
mne nezostáva nič iné
len sa nasilu usmiať a pomyslieť si
ako ich kvôli tomu nemám rada
ako kvôli tomu nemám rada seba

No dnes som sa rozhodla
nikdy si na teba viac nespomeniem
a keď ťa náhodou stretnem v meste
len sa ti pozdravím
ako keby sme boli opäť najlepšími kamošmi
a ty si ku mne vtedy cítil len to kamarátske puto
no ja som cítila niečo oveľa silnejšie....

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu