Snáď si to niekedy odpustím

Cítim ako tvoje prsty nežne hladia mi tvár
cítim tvoj teplý dych
cítim ako sa ti napli svaly na celom tele
cítim tvoj veľavravný pohľad
cítim ako strapatíš mi vlasy
cítim tvoj vášnivý bozk
akoby si vo mne chcel vzbudiť pocit viny
akoby si si myslel že
snáď ti to niekedy odpustím

Moje slzy tečú nekonečne dlho
zrkadlo v kúpeľni je už celé orosené
a sprcha vytopila celý byt
Sedím trasúca sa na zemi
v rohu miestnosti
a potme hľadám
súvislosti
Neviem ako dlho sa z toho budem spamätávať
neviem či vôbec dokážem takto žiť
snáď si to niekedy odpustím

Cítim že voniaš ženským parfumom
cítim že nepatrí mne
cítim že tvoje bozky sú celkom iné ako kedysi
cítim že tvoje srdce nepatrí iba mne
cítim že vyhýbaš sa dlhšiemu rozhovoru
cítim
aj keď ty si myslíš
že si celkom dobrý klamár
alebo proste len dúfaš že
snáď ti to odpustím

Neviem ako dlho si budem zvykať
na tú smrtiacu samotu
ktorá ma teraz čaká
netuším čo so mnou bude
keď na to niekto príde
keď ma tu niekto nájde
nemôžem sa ani len sústrediť na to
aby som pravidelne dýchala
nevnímam čas
moje šaty sú celé zničené
od toho ako som ich trhala od toľkej zúrivosti
Zovšadiaľ mi tečie krv
aj môj nový koberec je celý krvavý
všetko čo vidím je červené
nedokážem sa zbaviť predstavy
že ma nikto nebude hľadať
že tu zošaliem úplne sama uprostred ničoho
Nedokážem si z hlavy vymazať
ten strašidelný obraz
snáď si to niekedy odpustím

Cítim tvoje hlasné vzdychanie
cítim tvoje rýchle pohyby
cítim že si to dokonale užívaš
akoby si tušil že je to naposledy
čo niečo urobíš
cítim ako do mňa postupne vchádza tvoja energia
cítim že už v tom nie je cit
ale iba číra vášeň
cítim že chceš aby to bolo dokonalé
akoby si chcel byť hrdý na to
že ma urobíš
akoby si si tým žiadal tú krátku vetu
akoby si si myslel že
snáď ti niekedy odpustím

Trasiem sa ako keby mi bola obrovská zima
ale pritom sedím tesne vedľa radiátora
trasiem sa akoby som mala abstinenčný záchvat
ale pritom som nikdy nič nebrala
z očí mi tečú krvavé slzy
a zem pokrývajú moje vytrhané vlasy
Pomaly strácam vedomie
pomaly začínam zabúdať na to čo sa stalo
pomaly si prestávam uvedomovať samú seba
až napokon odpadnem
no v hlave mi stále znie tá veta
snáď si to niekedy odpustím

Cítim že ty si už po tom
cítim že už je po všetkom
cítim ako si si pokojne ľahol na svoju stranu postele
cítim že myšlienkami si niekde úplne inde
cítim že tvoje svalstvo ochablo
cítim ako si ma zrazu chytil za ruku
a stlačil si ju tak pevne
akoby si tušil že ma strácaš
že ma navždy stratíš
že ja navždy prídem o teba
Cítim ako ma bozkávaš tak vášnivo
ako si to nikdy predtým neurobil
akoby si tušil že v mojej ľavej ruke sa niečo skrýva
akoby si mi tým chcel povedať
že si ma mal strašne rád
no nevedel si už ako ďalej
snáď ti to niekedy odpustím

Toľko zmiešaných pocitov ako vtedy
som ešte nikdy nezažila
nikdy som si nemyslela
že minúta môže byť tak dlhý čas
nikdy som si nemyslela
že ľudské srdce toľko vydrží
nikdy som si nemyslela
že mi za to poďakuješ
a ešte sa aj stihneš usmiať
ako by to bolo pre teba vykúpením
nikdy som si nemyslela že láska tak bolí
že v momente kedy ťa navždy strácam zistím
že stratila som aj seba
nikdy som neverila
že láska dokáže človeka zabiť
že môže byť taká silná až vás úplne pohltí
a zbaví vás zdravého rozumu
Nikdy som netušila že tvoja krv
sa bude tak rýchlo šíriť po posteli
Teraz tu ležím schúlená a premočená
na zemi v kúpeľni a čakám
že všetko sa vráti späť alebo
len spomínam na naše posledné milovanie
a čakám na spásu
snáď si to niekedy odpustím

To večerné ticho prerušil hluk sirény
počula som mužské hlasy
cítila som ako ma berú niekam preč
bola som pri vedomí
ale nevnímala som to čo sa deje
mnohé vysvetľuje tá prázdna fľaša koňaku
rozbitá na zemi
a moje oči videli stále len ten jeden strašidelný obraz
snáď ti to niekedy odpustím

Zrazu som počula ako niekto zvoní
vstala som
netušiac kde to som a čo sa to deje
otvorím a stojíš tam ty
Nechcela som tomu uveriť
nedokázala som si predstaviť ako je to možné
no ty si o ničom netušil
nemal si poňatia
nežne si si ma vzal do náručia
a ja som začala plakať
plakala som neskutočne dlho
mala som pocit akoby
akoby som už ani nemohla z toľkého plaču vstať
a ty si ma láskyplne pohladil po tvári
utrel si moje nekončiace slzy
a ľahol si si so mnou do postele
akoby si mi tým chcel dať najavo
že ráno bude zas všetko v poriadku
akoby si mi tým chcel dať pocit bezpečia
ktorý práve teraz potrebujem
akoby si vycítil že sa niečo stalo
a nedokážem sa s tým sa ma vyrovnať
akoby si počul padať moje slzy na zem
a vyčítal z nich ako veľmi ťa milujem
že v tejto chvíli ťa milujem tak veľmi
ako som to predtým nedokázala
no teraz už viem čo pre mňa znamenáš
a čo si pre mňa ochotný urobiť
Cítim ako pomaly zaspávam
a tvoje telo ma zohrieva
stále sa trasiem ale ty sa ma snažíš upokojiť
počujem ako sa vonku rozpršalo
akoby aj nebo cítilo môj žiaľ
Pamätám si už len na to
ako si mi pripravil raňajky
ako si ma plný toho vznešeného citu objal
pobozkal ma na čelo
a zaželal mi dobré ráno
Snáď si to niekedy odpustím

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu