Predstavte si, že sa vám niekto riadne dlho páči a veľakrát ste už rozmýšľali nad tým, aké by to s ním asi bolo. Hmm .keby sa len tak naskytla nejaká príležitosť s ním neviazane poriešiť, aby ste dostali aspoň maličký kúsok toho, po čom tajne túžite. Jo, čo osud nechcel ide sa hrať fľaša a čo je fajn -ste tam vy a je tam aj on. Paráda lepšie to už ani nemôže byť- kolá plynú, fľaša sa točí a zrazu -WAA padlo to naňho. Áno každý by sa určite s radosťou chopil tejto šance a urobil by to, čo sa od neho očakáva.. Každý.. Nie však ja. Ako som sa tak k nemu blížila uvedomila som si, ako sa mi to hnusí, hnusí sa mi predstava dotknúť sa jeho pier, jeho jazyka, hnusí sa mi predstava, že s ním mám riešiť a hnusí sa mi ešte toľko ďalších vecí. ako? ako je to možné? Veď som o tom veľmi dlho 'snívala' tak prečo to teraz nedokážem urobiť? A ešte to aj musím nejak zahrať pred ostatnými aby to nevyzeralo divne. Heh.. tak som sa len začala smiať a mrmlať si niečo o tom, že sorry ale ja nemôžem a sadla som si späť na svoje miesto.
Ale späť k veci, prečo som to nespravila? Teda aspoň v ten deň.. Ďalšia z vecí, ktoré mi v tom vtedy zabránila bola predstava, že by som mala poriešiť chalana.. áno znie to divne a šialene ale ja som nemohla, aj keď je to len hra. Uvedomila som si vtedy, že jednoducho s babou je to pre mňa oveľa lepšie a príjemnejšie ako s chalanom .. haha.. nie.. kdeže.. je mi to jedno.. ale s babou je to akési – hmm ľahšie???. . Aspoň za triezveho stavu.
Hmm prešla noc a bola tu sobota - haha ide sa piť.. Jo, a kto iný, ako tá istá zostava čo včera samozrejme. Čo nám to tak asi zostalo? Žeby prázdna fľaša od Fernetu? A na čo by sa asi tak hodila...
Veď ja som nebola ani v nálade..
Čo tam po tom.. Bavia sa ostatní môžem aj ja.. Jasne dneska som to už spravila, a keby len raz, a keby len s ním.. O to ale nejde.. Stále mi to bolo neuveriteľne odporné a viacej ma to odpudzovalo ako priťahovalo.. Čo už, hrali oni, hrala som aj ja, veď stále mi zostane úniková cesta vo forme – Heh- šak to bolo z alkoholu ..(Mne samej je jasné, že tomu tak nebolo.. ale niekedy človek potrebuje mať istú cestu záchrany). Fuj.. Keď si na to teraz spomeniem vlastne ani neľutujem, že som to urobila, aspoň som si o sebe uvedomila mnohé veci. Ale nie som si istá či to tak naozaj chcem..
Či chcem milovať svoju najlepšiu kamarátku, či chcem rozmýšľať každý každučký deň o tom prečo? ako sa to stalo a kde vlastne nastal ten zlom? Viem bolo to vtedy, keď sme boli spolu naposledy ako trieda na výlete. V Pieninách. Tam sa toho stalo naozaj dosť, no vtedy som to ešte tak nevnímala a ani vo sne by mi nenapadlo že to takto skončí.. Mala si si asi vybrať niekoho iného.. prinajmenšom niekoho z nich - z chalanov, ale ja som to tušila. Veď vtedy si ešte chodila s Ivkom a poriešiť nejakého chalana, aj keď len v záujme hry by bolo zlé.. Áno bolo tam aj mnoho iných báb. Mala si toľko možností ale keď Joži povedal, že ak nechceš s Miňolínom tak si máš vybrať niekoho iného z miestnosti, už vtedy som vedela že to budem ja. Áno, možno to bolo odo mňa trochu namýšľavé veď tam bolo asi 15 ďalších ľudí okrem mňa. No po chvíľke tvojho dumavého pohľadu niekam do neznáma si to povedala.. povedala si Dido.. Stále si pamätám ako mi to znelo v hlave, stále dookola Dido, Dido.. A bolo.. Stalo sa.. Vtedy to bolo pre mňa niečo ako nutné zlo. Dnes? Tá najkrajšia spomienka.
Sakra.. Možno je to len preto, že som sa v chalanoch tak hrozne sklamala, možno je to preto že Hmm som žiadneho nemala??? Veď načo. Teraz už aj tak žiadneho nechcem a presvedčila som sa o to asi na milión percent pri tej fľaši.. Veď keby som ho naozaj chcela a nepoužila ho len ako takú zákrytku pre to, čo naozaj cítim a asi sa toho aj desím tak by mi poriešiť ho nerobilo žiadny problém - práve naopak, spôsobilo by mi to obrovskú radosť a spôsob akého si zadosťučinenia za tie všetky tie predošlé roky.... atď ... mohla by som sem toho napísať naozaj dosť ale myslím že toto by mohlo stačiť..
hhm.. neviem či si o mne pomyslíte že som inak orientovaná alebo čo.. ja sa tak ale necítim..ja totiž neviem ako sa mám cítiť.. či to mám brať len ako taký chvíľkoví stav pobláznenia zdravého rozumu..alebo ako čo.. neviem.. som zmätená.. ak by ste mi mohli pomôcť bolo by fajn od vás..
PS:.. Ty vieš že je to v pohode.. a dufam ze to tak medzi nami aj ostane
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
2
ja neviem co napisat...kebyze som nezainteresovana osoba tak ti aj poradim ale kedze viem (aspon scasti) o co/koho sa jedna , nedokazem ti poradit...sory, vazne
4
retrospektívne som rada že ťa tvoja orientácia našla práve pri mojej osobe! je to taká čerešnička do životopisu. Dnes si čítam všetky tvoje blogy.. a všetky su užasne.. Na zopár z nich zanechám nejaký usvedčujúci materiál,že som tam bola,ale na večšine nie. Iba si ich potichu prečítam,usmejem sa nad tvojou poprekrucovanou pubertou,nad škrabkou na zemiaky a nad čudným oparom nostalgie,ktorý je tak desuplne všadeprítomný až sa mi trasú ruky... Dido.. ty stojíš za viac ako za 2 chemické vtipy za pol roka
5
@mixelle
boooze, ta prva veta je sice viac menej pravdiva, ale aj tak vtipna..Ty ceresnicka
Ale som rada ze si si uvedomila ze mam svoje kvality, a stojim za viac bleeee
boooze, ta prva veta je sice viac menej pravdiva, ale aj tak vtipna..Ty ceresnicka
Ale som rada ze si si uvedomila ze mam svoje kvality, a stojim za viac bleeee
Napíš svoj komentár
Ale čo sa týka blogu ako celku...
Som čiastočne mimo... Ide o to, že asi prežívame to isté(alebo podobné), no každá s inými ľud´mi. Ver či nie, ale k podobným úvahám sa dostávam veľmi často(každý deň).
A keby som vedela poradiť sama sebe, poradila by som aj tebe. Ale napriek úvahám mi až tak nevadí to, čo sa vo mne deje, lebo presne neviem, čo zač som a je to trochu záhadné a celkom ma to fascinuje.