Ona ten prsteň nechtiac zničila. Pošliapala ho, keď ho chcela chytiť, pretože jej spadol. Možno to bol začiatok konca. Akýsi symbolický.
Bála sa, že sa na ňu za to nahnevá. Veď to bol jeho najobľúbenejší prsteň. A ona ho strážila ako ako v hlave až do tej nešťastnej nehody. Nespravil nič, bol práve opitý a vôbec ho to nevzalo. Veď to je len prsteň a sám jej zopakoval, že jej ho dal preto, lebo ju má veľmi rád.
Celý ten čas žila v ilúzii. Klamal jej a ona to dobre vedela, ale v kútiku srdca verila tomu, že predsa všetko klamstvo byť nemôže. Bolo.
Keď prišiel koniec, prsteň vytiahla s peňaženky, celkom poškodený, stlačený, nedal sa natiahnuť na prst. Chcela mu ho vrátiť, ale on jej povedal, aby si ho nechala ako spomienku naňho. Občas si spomenie ako vtedy plakala. Ale nad čím? Nad tým, že sa odpútala od vzťahu plného klamstiev a podvodov?
Neskôr po čase, keď sa rany zahojili, si ten prsteň opravila. Sama. Lebo všade jej povedali, že sa to nedá. Nie je dokonalý, ale je ako ona. Pošliapaný, zničený, ale stále pevný a silný.
Niekedy keď je smutná, dá si ho na prst a pripomína si to, ako so sebou nechala zametať. Ten prsteň je pre ňu akýmsi symbolom toho, že kvôli žiadnemu chlapovi by sa už nemala tak trápiť. Že nemá klesať na duchu a že nesmie dovoliť, aby jej ešte raz toto niekto spravil.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
purenarcissism
29. 5.mája 2011 12:00
krásne!
Napíš svoj komentár