Aj ja som vždy rada chodila von medzi stromy, sedela som na lúke medzi kvetmi a pozerala na nebo. Nemyslela som na nič, len som sa nechala unášať vôňou jari. Vieš, že ju mám najradšej.
Potom si prišiel ty. Stretli sme sa nečakane a dodnes na to s úsmevom spomínam. Ako si kráčal ku mne a ja som vedela, že si to práve ty. Vtedy som si myslela, že už sa neozveš. Ale ozval si sa. Začal si mi požičiavať knihy. A to bolo ono. Lebo vieš, že ich milujem.
Potom som už nesedela len tak medzi kvetmi. Myslela som na Teba. Kde asi si a čo robíš. Usmievala som sa, pretože som vedela, že určite len tak nesedíš. Pretože viem, že ty nie si z tých, čo len hovoria, ale aj konajú. Viem, že miluješ ten pocit, keď robíš svet krajším.
Zbožňujem tvoj humor, aj keď sa na teba stále hnevám, ale ty vieš, že to nie je naozaj. Lebo sme na rovnakej vlnovej dĺžke a obaja milujeme smiech. Ale ak treba vieme byť aj vážny.
Len jedna vec nám robí starosti. Vidíš? Píšem to slovo, ,,nám" . Lebo chcem aby to tak bolo, chceš to aj ty, ale bojíme sa. Neviem čoho. Možno toho, že sa vytratí to, čo je medzi nami teraz. Že ty máš svoju slobodu, ja svoju a keď sme spolu, je to krásne.
Pretože si vážime ten čas, kedy sú pre náš hodiny minútami, keď sme tu iba my dvaja. A vieš čo? Prečo sa trápime? Veď takto je to fajn, čo je na tom zlé? Nepočúvajme iných.
Sme iba ty a ja. A ak budeme chcieť byť my, spravíme to.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
lovingewe
8. 1.januára 2011 08:59
...prekrásne, patrí ti môj obdiv a poklona
Napíš svoj komentár