Pozrel si na mňa a vedela som, že ma vidíš. Nasledovala som ťa spleťou uličiek, ktoré som vo svojom meste ani nepoznala. O existencii toho miesta som netušila. Voňalo korením, vonnými tyčinkami a bolo špinavé. Tak neskutočne špinavé a farebné. Prvým nádychom opojné.
Každým novým podnetom smerujúcim do plúc som cítila končekmi prstov iný svet. Bol na dosah. Viac než kedykoľvek predtým. Miesili sa farby, zvuky a vône a utvárali nekonečné chodníky, po ktorých som sa mohla vznášať.
Okolo nás sa zmyselne rojili hermafroditi, a osudovo som sa zamilovávala do ich rúk, pomíjajúcich pohybov a iskriacich vlasov. Sledovala som ich zasnený pohlad a túžila som sa uvidieť v ich očiach. Čo myslíš, kolko rokov si nestrihali nechty a vlasy, že ich majú tak dlhé?
Sú dokonalími bytosťami. Mali štastie na úplnosť, ktorú my dosahujeme len na pár okamihov.
Počujem faunov hrajúcich na harfách. Záhadným spôsobom je spoveď ich nerestí cez ten priezračne čistý nástroj dokonalo čarovný. Vidím zápasy na život a na smrť medzi malými chlapcami, ktoré sledujú starci s pohŕdavými perami a znudenou tvárou. Rasputin sa smeje z tmavého kúta, kam naňho nevidno, spoznávam ho len cez šialený smiech a z tmy vyčnievajúcich bosých nôh. Melancholické pobehlice si naprávajú potrhané hodvábne pančuchy s podväzkami. Kolíšu ako panny svoje deti z mandragor. Dnes už rozdali primnoho lásky. Nevadí, keď je karmín na ich perách rozmazaný.
-Nebudeme preskakovať cez krúžky dymu?
-Zlomí ma ak sa medzi nami stane všetko, čo sa len môže stať medzi mužom a ženou. I keď túžim byť úplná. Len ma desí to následné ticho, ako po atómovej žiare.
-Nezlomí sa, čo je už zlomené.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
qirqi
28. 2.febuára 2010 22:29
čudné.. ja končekmi prstov cítim iný svet.. ale len končekmi.
2
po tomto blogu som si otvoril fľašu vína a idem čítať ďalej... verím, že kým skončím, budem plný otázok a vína...
ale je to pekné, zvláštne príťažlivo píšeš
ale je to pekné, zvláštne príťažlivo píšeš
Napíš svoj komentár