aj výrazom prevahu.
Boli sme blízko seba, najbližšie. Vzorovaná prikrývka sa stávala lietajúcim kobercom. Ten dojem je vždy tak silný, že by som dokázala odprisahať, že to na sluchách nie je jeho dych, ale chvejúci sa vánok.
Dotkni sa čarovnej lampy a splní ti všetky priania...
Pozorujem izbu ponorenú do tmy. Všetky predmety pôsobia dôraznejšie, strácajú svoj pôvodný tvar, všade sa roja tiene.
V celom priestore panuje roztopašný neporiadok a myslím na to, že som raz niekde čítala, že je znakom šťastia. Z myšlienok ma vyruší ticho. Je priveľké. Keď nespí, nedokáže mlčať. Keby spal, počula by som jeho odfukovanie či chrápanie. Aj dnes sa musím pousmiať nad tým jeho „Ja nechrápem, len odfukujem.“ o čom som nemala dôvod pochybovať až do prvej spoločnej noci.
-Deje sa niečo?
-Nie.
-O čo ide? Si.. napätý.
-Zamiloval som sa. Do niekoho.
Zviera mi hrdlo. Ožíva vo mne strach a snažím sa držať na uzde ožívajúcu hystériu.
Mám sto chutí kričať, ale nedokážem zo seba vydať nijaký zvuk.
-Si v poriadku? Trávili sme spolu tak málo času posledné týždne. Chcel som ti to už povedať, ale nie takto...
-Pôjdem sa osprchovať.
Ostala som v sprche stáť asi hodinu. Takáto správa sa čo do sily rovná správe o úmrtí. Cítila som len to, že nechápem. O čom to hovoril? Však to je absurdné. Takto to nemôže skončiť. Vyšla som zo sprchy. Nazrela som do spálne, z ktorej bolo počuť jeho rovnomerné dýchanie.Spí.
Šla som do kuchyne a takmer som sa pošmykla na dlaždiciach, pretože mi kvapky vody neustále padali z tela a vlasov na zem. Podišla som k sporáku a pootočila gombíkmi. Nechala som otvorené dvere a vrátila som sa späť do postele. Je tak krásny keď spí. Husté tmavé vlasy kontrastujú na vankúši a ťažké vytočené mihalnice dodávajú jeho zjavu netušený pôvab, možno tým, že znežnujú chlad vyprahnutých očí. Je tak krásny. Moja láska. Prstom opatrne prechádzam po klenbe obočia. Trochu sa pomrví, ale spí ďalej. Spi, len spi. Zapaľujem si cigaretu a cítim ako sa vo mne s štipľavým dymom rozlieva božský pokoj. Položím horiacu cigaretu na nočný stolík a tuho sa k nemu pritúlim. Musím sa usmievať.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
minora
7. 3.marca 2010 12:14
fuu, tak komplikovano to je napísané.
6
nie je to napísané komlikovane.je to napísané dobre !
samozrejme,že sa to vyrovná správe o úmrtí.isté časti,niekde tam v tebe, a niekde tam -ďaleko a predsa blízko, zomierajú.
ale ..usmievaš sa.
samozrejme,že sa to vyrovná správe o úmrtí.isté časti,niekde tam v tebe, a niekde tam -ďaleko a predsa blízko, zomierajú.
ale ..usmievaš sa.
Napíš svoj komentár