Fenomén súčasnej doby, nutkavá potreba byť obklopený vrahmi alebo "si zabil"

Prebleskuje to okolo mňa už hodnú dobu a zákernosť tej hlúpej vety som si naplno uvedomila, až keď som cestovala výťahom s naším podivným susedom o pol tretej nadránom a počula som ju vo vlastnom podaní. (Mala som v ústach po tej vete rovnako odpornú chuť, ako keď som na návšteve v domove dôchodcov so školským predstavením ukradla jednému starčekovi dve cigarety aby sme ich fajčili cestou domov v kríkoch.)

Nestihla som sa ani vysporiadať riadne s vedomým, že som infikovaná, pretože ten neduživý, večne spotený chlapík so zjavnou alopéciou sa zatváril podozrievavo, pozeral mi skúmavo rovno do očí. Nevedela som či je to tým, že ma teraz upodozrieva z príslušnosti k nižším formám života, ku ktorým táto nákaza prenikla najskôr a pekne prekvitá, nakoľko sa ani nesnažia liečiť, alebo som prišla na nejaké jeho špinavé tajomstvo a cíti sa byť odhalený. Premeriaval si ma pohľadom, ktorým očividne odhadoval, či ma napchá do kufra auta v dvoch alebo troch várkach. Veľmi som dúfala, že šlo o to druhé. Radšej by som bola o pár hodín ďalším obyvateľom útrob matky zeme, než byť v niečích očiach členkou tej komunity. Či ho mám zabiť ja? Je jediným svedkom mojho opovrhnutiahodného zakopnutia. Myslím, že by to bolo na tri várky. Možno aj štyri.

Ešte 5 poschodí. Čo všetko sa dá stihnúť za 5 poschodí? Keďže mám bohaté skúsenosti v tejto veci za roky experimentov, musela som sa nervózne zasmiať.
-Nechápem.
-To je slangová veta, ale nepoužívam ju inak. Len teraz, ani neviem ako. Je mi lúto, že ju šírim do ešte nedotknutých myslí.
Chcela som pôvodne povedať nedotknutých panenských myslí, ale vyznelo by to prazvláštne a úchylom je tu teraz on. I keď si tým nie som na 100% istá. Zrazu sa naklonil mojím smerom a zachvátil ma nevýslovný des. Srdce mi bubnovalo ako keby v ňom prebiehal divoký šamanský tanec troch znepriatelených primitívnych kmeňov.
-Aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa
-Ja, ja som si len chcel pozrieť inzeráty na stene.
-Prepáčte.
Ešte jedno poschodie a jačala som, určite som prebudila mnohých obyvateľov takže teraz mi už nemôže nič spraviť aj keby. Snažím sa o úsmev a on sa tvári zmätene, ale to by som určite mohla povedať aj o svojom výraze, keby som ho videla. Konečne vystupujem.
-Dobrú noc.
Hladí na mňa akosi zmierlivo.
-Dobrú noc. A to si zabila. Správne som to povedal?

 Blog

15 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu