Páčili sa mi použité knihy z knižníc. V akých rukách mohli byť? V koľkých? Žena Nera mala aj v ich predstavách tak nádherne klenuté obočie ako z pod štetca japonského maliara? Rôzne fľaky a škvrny na zažltnutých stránkach sú neraz pútavejšie než kniha samotná. Dokázala som sa na ne pozerať hodiny a vidieť v nich najrôznejšie výjavy. Od úplne bežných po tie najčudesnejšie. Dotvárajú ich zvyčajne aj zvláštne pachy.
V knižniciach som si vyberala knihy väčšinou tak, že som sa so zavretými očami prechádzala medzi regálmi a hladila pritom chrbty zúbožených viazaní až niečo zavibrovalo a to šlo so mnou domov.
A musím poznamenať, že tento spôsob výberu nikdy nesklamal.
Túto moju záľubu zatrhli až rodičia. „Je to predsa nehygienické, tie knihy sú lepkavé špinou. Využívaj knižnice len ak to je nevyhnutné.“ A s ponukou financovať môj čitateľský záujem to pre mňa nebolo až tak neznesiteľné.
Lomcovali mnou endorfíny, útlu, skrčenú, schovanú, ale našla som ju tam! Prechádzala som si ju znova a znova niekoľko týždňov. Nechala som sa ňou unášať. Miesila sa mi do snov. Vlastne boli tie sny obdobné. Poznala som celé kapitoly naspamäť. Stali sa mojou súčasťou. Chcela som spoznať niekoho, koho podobne opantala, ale ľudí skôr odrádzala svojou znepokojivou inakosťou. Rozhodla som sa teda vložiť do nej odkaz, po tom, čo ju vrátim.
Navrhla som stretnutie s dátumom nasledujúceho roku. Kniha takto získala rok času na lapenie si ďalšieho prívrženca, s ktorým som sa mala stretnúť. Občas cítim istotu, ktorú si nedokážem racionálne podoprieť. Pokoj, ktorý nepramení z rezignácie ani zo zaslepeného dúfania.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
4
niečo podobné som čítala už, len z pohľadu niekoho, kto našiel takto knihu s odkazom
5
jeden z najlepsích blogov co som za poslednu dobu citala...pohladil mi dusu. Dakujem.
Napíš svoj komentár
...možno v našej knižnici ju majú tiež a nájdem ho