Poďme sa stratiť, do hlbokých lesov z rozprávok. Nájdime Houdiniho, ktorý nás začaruje a zmizneme. Pospájajme najvyššie body sveta farebnými niťami a prechádzajme sa nimi. Pretože v deň, keď na Olympe zakopli o zdroj nášho vedomia a nastala na chvílu (možno večnosť?) tma aj v hlavách, kde bolo trochu svetla, skrat, prerušenie toku myšlienok, precitli sme na to, že sa všetko zmenilo. Všetky ohraničenia zmizli. Sme teraz aj nesmrteľní?
Na aké storočie máš dnes chuť? Čo tak trochu atmosféry Fin de siècle na raňajky? Do ktorej knihy, filmu, veku pojdeme dnes? Ostávame na Zemi?
Alebo pozrime si prvé dejstvo. Som zvedavá na Adama a Evu. Včerajšia výprava do pekla mi nespravila dobre. Jeho jedáleň a ako sa sebou navzájom kŕmili... Posuň ten mesiac, svieti mi príliš do očí. Prekvapilo ma, že ťa vzrušuje, keď teraz hovorím svahilsky.
A vieš... trochu sa bojím nahliadnuť do neba. Teraz môžeme všetko a napriek tomu mám obavy, že tam budem chcieť ostať.

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
hippieelba  5. 3. 2010 13:43
Pekné mi to pripomenulo jednu prednasku,ked sa nas profesor pýtal kde chceme zit..
2 
fotka
bonita  5. 3. 2010 15:48
nadherne,skoda ze to nie je dlhsie
3 
fotka
hovado  11. 3. 2010 23:27
dnes na 19.
4 
fotka
zayl  28. 8. 2010 17:29
Dnes mam chut na miesto, kde cas neexistuje a nikdy neexistoval.
Napíš svoj komentár