Sme metaforou skazenej generácie, ale šťastní

Niečo vám pošepkám. Už to síce okolie tuší, ale dokážem o tom prinajlepšom stále len šepkať. Premýšľam o tom vždy v noci, keď ležíme všetci traja v posteli. Ja a moji dvaja chlapci.
Počúvam ich dýchanie a preberám si to.

Môj otec je veľmi nadaný umelec. Vždy mu však chýbali ostré lakte a racionálny náhľad, pričom sa vždy snažil zrealizovať svoje veľké obchodné plány, ale práve pre tieto jeho vlastnosti z neho mali úžitok len jeho obchodný partneri, čo veľmi negatívne ovplyvnilo náš rodinný život.
Podľa slov môjho psychoanalytika to je dôvod, pre ktorý tiahnem k dravým mužom.

Adam je arogantný a živočíšny. Je silný a odkedy som s ním, fráza pod krídlami leva nadobudla hrejivý význam.
Cítila som to z neho od prvej chvíle. Silná čeľusť, dokonalý chrup, biely a odolný, aj očné zuby sú trochu špicaté ako u vlkov, autoritatívny tón a ohromné sebavedomie.
Keď sa k nemu pritúlim, cítim sa ako energetický vampír. Napájam sa z jeho ohromných zdrojov a cítim sa výnimočná, keď sa táto šelma mení pod mojimi rukami na pradúceho kocúra. Je tak mužný, že sa pri ňom cítim ženou aj keď ma prichytí zamazanú od zmrzliny, ako malé dievča.
Fascinuje ma, keď ho počujem tvrdo sa jednať s niekým cez telefón a potom zloží a priateľsky nežne sa na mňa usmeje. Nikdy mi však nepovedal o svojom sklone.. Myslím, že o tom dovtedy nevedel ani on sám.
Nedokázala by som žiť bez neho aj keď je mnoho ostrovov, na ktorých som pri ňom osamelá.

V ten večer sme si vyšli niekam von na drink. Všimla som si v rohu zvláštneho chlapca v mojom veku.
Melancholický pohľad, jemná tvár by mohla pokojne patriť aj krásnemu dievčaťu. Výrazné lícne kosti, nedbalo strapaté vlasy a dlhý šál. Akoby bol Malý princ dospel.
Dívala som sa naňho dlho, na jeho krásne ruky, ktoré dávali najavo, že sa tento človek narodil pre duševnú prácu a v lebke sa schovávajú zaujímavé myšlienky, ktoré som túžila poznať, keď som si uvedomila, že tam nie som sama.
Pripravená na zaslúženú výčitku som rozpačito pohliadla na Adama. Na moje prekvapenie sa pozeral rovnakým smerom ako ja, bez jeho zvyčajného posmešného úsmevu.
Sledoval androgýnne pôsobiaceho chlapca s rovnakým záujmom.

Sme takto spolu šťastní. Neviem, či by som dokázala v jednom mužovi nájsť všetko, čo hľadám a čo teraz nespochybniteľne mám pri dvoch.
Myslím, že všetci traja cítime plnosť, ktorá nám vždy chýbala, aj keď Adam o tom veľmi nehovorí.
Dopĺňame sa navzájom. V tomto bizarnom trojvzťahu je rovnováha, akú som nezažila v nijakom pred ním. Vyhovuje to ich prirodzenosti aj mojim nárokom na životného partnera. Adam je zviera, miluje ma ako zviera a zbožňujem ho, kým s Tomášom zdieľame mladícku pochabosť, strach z dospelosti, detinské prejavy, precitlivelosť a nadchnutie umením. S Tomášom nedbáme na pichľavo zvedavé pohľady susedov a okolia, ale Adamovi to dosť prekáža. Nie som si istá, či by som mala mať pocit hanby.
A keď nad tým takto uvažujem nie som si istá ani tým, či pri Adamovi a Eve nebol aj nejaký Tomáš.

 Blog

12 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu