Ten chlapec bude mať bábätko

Čítala som o avankovi. Cítila som sa ako keď som videla v telke mladíka a uvedomila si, že je to bratranec, ktorého chceli kamaráti prihlásiť do súťaže najškaredších psov. On nie je škaredý, len má uši ako špringelšpaniel. A trochu predkus. A krátky nos. A špicaté očné zuby. Tie sú pekné.
Vidieť v telke bratranca je zvláštne. Ale nie je to nič oproti tomu, keď som čítala o avankovi. O obrovskom tvorovi z iných dimenzií, ktorého možno vyloviť a zraňuje ho realita. Ochorieva z nej.

A ja viem, presne viem, kam sa nemám pozerať. A aj tak sa pozerám. Vytrhávajú ma z myšlienok a potom vidím všetko pred čím si tkanivami nepravdepodobných príbehov zacláňam obzor.
Zacláňam si pred tým, že som ja sama tvorila len záclonu zabraňujúcu vo výhľade na pekné plodné sady a nič viac. A kto si pamätá svoje záclony?
Potrebujem sa ísť prejsť k šípkovým krom. Tam sa dobre načúva tichu. Možno sa ta dostať cez dlhé psačo mačo uličky. Pôjdem po pravej strane, lebo po ľavej je o 7 kusov viac štekotu. Každopádne som si dnes ujasnila pár vecí a môžem povedať, že sa volám Laura, nemám rada tekuté mydlá a moje totemové zviera je avank.

 Blog

14 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu