Pred bránami mesta sedel raz starý muž. Každý, kto chcel ísť do mesta, musel prejsť okolo neho. Jeden cudzinec sa zastavil a opýtal sa starca: „Povedz mi, akí sú ľudia v tomto meste?“
„Akí boli tam, kde ste boli naposledy?“ opýtal sa ho starec.
„Úžasní. Cítil som sa tam veľmi dobre. Boli priateľskí, veľkorysí a veľmi ochotní, keď bolo treba pomôcť.“
„Tak asi takí budú aj tu.“
Potom sa zastavil pri starcovi iný cudzinec.
Aj on sa ho opýtal: „Povedz mi starec, akíže sú ľudia tu v meste?“
„Akí boli tam, kde ste boli naposledy?“
„Strašní. Boli hašteriví, nepriateľskí, nikto nikomu nepomohol.“
„Obávam sa, že takí istí budú aj tu“, odpovedal mu starec.
Tento príbeh veľmi pripomína báseň od Jána Kostru - Každý deň. Kto ju nečítal, neviem, či presne pochopí o čo v tomto príbehu šlo, ale myslim, si že by to nebolo naškodu,keby si to prečítal pretože táto báseň obsahuje v sebe veľa.Je akýmsi vyjadrením, že človek hoc je tvor samostatný, existovať sám nemôže, lebo aj napriek svojej samostatnosti je tvor spoločenský.Touto básňou stanovuje Kostra určité atribúty o tom, akého človeka by sme stretnúť mali a aj prečo.....
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.