Žil raz jeden muž na malom ostrove. Jedného dňa cítil, že sa ostrov pod ním trasie. „Nemal by som niečo urobiť?“ pomyslel si. Ale keď sa ostrov prestal triasť, rozhodol sa, že ešte počká a uvidí.
O niečo neskôr sa odlomil kus pobrežia a zrútil sa s rachotom do mora. Muž sa znepokojil.
„Nemal by som niečo urobiť?“ pomyslel si. Ale pretože mu ten kúsok zeme veľmi nechýbal, rozhodol sa ďalej čakať – veď potom uvidí.
Zakrátko sa zrútil aj druhý kus jeho ostrova do mora. Teraz sa muž naozaj zľakol.
„Nemal by som niečo urobiť?“ pomyslel si muž. Keď sa však nič viac nestalo, rozhodol sa, že predsa len ešte počká.
„Doteraz“, hovoril si, „dopadlo všetko dobre.“
Netrvalo dlho a celý ostrov zmizol v mori a s ním aj muž, ktorý na ňom býval.
„Asi som mal naozaj niečo urobiť“, bola jeho posledná myšlienka, predtým než sa utopil.

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
finwaell  26. 3. 2007 21:41
...ľudia su nepoučiteľný... Ja tiež nechávam väčšinu vecí na poslednú chvíľu s tým že to nejako dopadne, a zatiaľ sa ešte nič nestalo..hmm...hmm

2 
fotka
l.ukynko  27. 3. 2007 11:46
strasne pekne.. a poucne..

poznam podobny pribeh: "Istý protestantský pastor opisoval nástup nacizmu v Nemecku v r. 1938 takto: Keď brali židov, hovorili sme si: „nás sa to netýka...“ Keď brali katolíckych kňazov do lágrov, hovorili sme si: „nás sa to netýka...“ Keď zatvárali kláštory a vyháňali mníšky, hovorili sme si: „s nami toto nebude, nás sa to netýka...“"
3 
fotka
l.ukynko  27. 3. 2007 11:47
A keď brali nás, evanjelických pastorov, už sa

nás nemal kto zastať...
Napíš svoj komentár