Znova a znova začínať písať o tom, ako veľmi človek túži po priateľovi či priateľke. Dievča by chcelo priateľku, s ktorou sa môže podeliť o všetko, ktorej môže hocičo povedať. Chlapec by chcel priateľa, ktorý ho neopustí v dobrom ani v zlom. A keď nemajú priateľov, cítia sa osamelo, akoby odrezaní od života.
Aj dospelí muži a ženy túžia po priateľoch, na ktorých sa môžu spoľahnúť a ktorí sa nimi delia o radosť a šťastie a stoja pri nich aj vtedy, keď sa im až tak dobre nedarí. Mnohých obšťastňuje, keď majú spriaznenú dušu, keď cítia, že sú na rovnakej vlnovej dĺžke, rozumejú si, navzájom sa obohacujú a inšpirujú. V rozhovore so spriaznenou dušou človek lepšie chápe svoju vlastnú dušu, až vtedy si uvedomí jej bohatstvo.
Už starí Gréci spievali chválospevy na priateľstvo. Svätý Augustín žil z priateľstva až natoľko, že dalo jeho životu zmysel. A tak o priateľstve hovorí:
”Sine amico nihil amicum” – bez priateľa človeku nepripadá nič priateľské.
Podľa Aelreda von Rievaulx, ktorý žil v stredoveku, v priateľstve k človeku zažívame čosi nadľudské, čosi, čo sa rozumom nedá chápať.
S priateľom smieme byť tým, čim sme. Nikto nás neposudzuje. Všetko v nás smie byť, všetko v nás je akceptované a milované. Priateľstvo je vždy obojstranné.
Milovať môžeme aj človeka, ktorý neopätuje našu lásku, ale priateľstvo vždy potrebuje aj odozvu. V priateľstve nechceme vlastniť toho druhého. Necháme mu jeho inakosť a necháme mu aj slobodný priestor, ktorý potrebuje.
Priateľstvo vždy predpokladá vieru v dobro. Priateľstvo žiada, aby som sa očistil, aby sa vzťah s priateľom alebo priateľkou trvalo prehlboval. Všetko, čo mi bráni byť človekom, ako je nenávisť, predsudky, neláska, egoizmus, to všetko ovplyvní aj priateľstvo.
Priateľstvo žiada, aby som na sebe pracoval, lebo v priateľstve sa chcem stále viac približovať k tomu druhému, chcem mu stále viac rozumieť a zároveň dokázať, že som hodný jeho priateľstva. Tak sa v priateľstve nachádza impulz rásť vo vlastnej ľudskosti. Len tak môže láska medzi priateľmi kvitnúť a preniknúť do všetkých kútov ich duší.
Mnohí sa sťažujú, že nemajú priateľa. Priateľstvo sa nedá vytvoriť. Vždy je to dar. Pros svojho “anjela priateľstva”, aby vedľa postavil ľudí, s ktorými tvoje priateľstvo môže rásť. A pros ho, aby si bol schopný priateľstva, aby si našiel odvahu a oslovil človeka, čo ťa priťahuje. Možno už máš dobrého priateľa, ale máš strach, že oňho môžeš prísť. Možno si myslíš, že si pre priateľstvo príliš komplikovaný, že si ho nie hoden, pretože svojho priateľa zavaľuješ svojimi problémami. Vtedy potrebuješ “anjela priateľstva”, ktorý ti daruje dôveru, že tvoje priateľstvo sa bude stále prehlbovať aj napriek možným konfliktom a nedorozumeniam a že bude trvať aj keď bude musieť prejsť krízou. Anjel priateľstva ťa chce voviesť stále hlbšie do umenia lásky a do tajomstva priateľstva. A chce ťa naučiť byť vďačný za priateľa, v ktorého blízkosti ti všetko pripadá priateľské.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
shybby
23. 3.marca 2007 00:12
zaujímavé, je v tom veľa pravdy... ...je to tvoja vlastná tvorba či to odniekadiaľ máš?
3
Excelentne ako vzdy ale predsalen mam trochu pochybnosti ci je priatelstvo dar alebo vysledok snazenia. Podla mna to ma blizsie k tomu vysledku ludskeho snazenia. Ak potencionalnemu priatelovi nepovies ze mate spolocne zaluby, nedokzes ze si rozumiete, nebudes ho pocuvat a reagovat na neho, ak ho neoslovis tak si priatelstvo nikdy nevybudujes. Nedostanes ho len tak z neba.
Napíš svoj komentár