v kúpeľni.
hrmotala zrkadlom nad umývadlom a po jednom vyberala fľaštičky.
nastalo pátranie po liekoch.
zrejme došli, lebo tresla zrkadlom a potichu zahrešila. piči. a potom napúšťala vodu do vane. ozývalo sa čľapkanie, ako keď sa vo vianočnom sude hádže stovka kaprov. a potom zvuk zapínajúceho sa windowsu.
má notbuk vo vani?
ďalej už bolo ticho, prerušované len občasným tlmeným žblnknutím a klepaním do klávesnice. bola tam vyše hodiny. a keď už bol presvedčený, že vo vani zaspala a práve si začal komfortne ležiac pod chladničkou vychutnávať kuskus, zhora sa začal ozývať spev. nejaká ľudovka; na freju budzeme, ľubiť še budzeme. vyzeralo to že melie z posledného;
nahá v ošarpanej vani.
v ošarpanej kúpeľni takmer totožnej s tou jeho.
kúpe sa so zatvorenými očami a voda stekajúca po jej voskovej koži je úplne čierna. z jej vlasov. malá a mokrá, ako dieťa.
chvíľu na to už nad hlavou počul kroky.
len na moment. potom zase ticho.
predstavoval si, čo asi o poschodie vyššie robí.
leží horeznak na posteli s uterákom pod mokrými vlasmi a vysoko nad hlavou drží knihu. je na dvestošesťdesiatej ôsmej strane, ale nemôže sa sústrediť. stále číta ten istý riadok dokola. dvíha nohy vysoko nad hlavu (má bielu košeľu, ale nohy nahé, možno jej vidieť až do útrob) a zdajú sa jej nesmierne veľké. a určite má na sebe jednu z tých svojich mačiek, nechá ju po sebe chodiť
;ale nevníma. leží tam celé hodiny, drobná uprostred všetkej tej bielizne.
taká novodobá popoluška.
v apatii.
_ _ _ _
vedel, ako to vyzerá v jej izbe.
vždy keď si bol zapáliť vonku v štrbine medzi domami, čumel hore. do okna na šiestom poschodí. toho s intímnym červeným svetlom, z ktorého ešte vždy visela vianočná výzdoba. snežné vločky na suchom konári. svetlo ako z katalógu lámp a čiernobiela fotka na kamennom múre.
o tretej v noci zapla vianočné svetielka a asi po piatich minútach ich zase vypla.
videl to v odraze okna náprotivného domu.
zase si povzdychla. ležia jeden nad druhým a nemôžu spať.
keď o 4:12 zhasli pouličné lampy, vstala, odkráčala do kúpeľne a po tme opäť začala prevracať fľaštičky s liekmi. nahlas pregĺgala vodu priamo z kohútika, plačúc pritom od zlosti,
až kým ju s prvými lúčmi nepremohlo vyčerpanie.
_ _ _ _
často rozmýšľal, aký je jej život.
mávala prehodený deň s nocou ako aj on. nikdy nevstávala skôr než o druhej poobede a cez deň aj tak nerobila nič. ležala na posteli a čítala si, až jej brnelo v ruke. a vzdychala. a čarbala a niekedy vyšívala na verande. bielou niťou na čiernu látku vyšívala zvery a kvety. von vyšla iba v prípade naliehavej potreby natrhať rozmarín z obrubníku. mala pocit, že stareny v čiernych čipkách na ňu zazerajú; hádzali mince do dokorán otvorených okien strácajúcich sa v podvečernom šere a zopár halierov sa zachytilo v prádle tiahnucom sa cez ulicu. sledoval jej ruky, ako otvárajú okno dokorán, vmotávajú sa medzi mokré vlasy a vešajú uterák a tmavomodrú sukňu. kašmírovú. jej ruky sa odrážali sa v kamenných dlaždiciach na podlahe. dlhé biele ruky, na ktorých v ten deň nemala čiernu gázu, iba nedbalo previazanú bodkavú šatku. gáza visela na šnúre a dolu behali teplom zlenivené psice. a jašterice. a motorky. domy, ktoré tu stáli už stovky rokov.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár