Nakreslím.
Bude mať aj lúče? Vieš také čo vedia pohladiť červenou po tvári.
Vedel by som. Ale čo za to?
Čo by si chcel?
Niečo cenné, čo je tvoje. Dar. Taký, vieš od srdca.
Ale veď to je výmena? Dar nieje výmena. Ak ho nakreslíš. Tak ti to dám.
Robíš ma šťastným?
Robím. Chcem robiť. Ale musíš kresliť slnko. Nakreslíš ho?
Áno. Čokoľvek. Čokoľvek budeš chcieť.
Rozpovieš mi príbeh? Povedz nejaký dávny. Možno aj poučný a pekný.
Dobre teda.
Kedysi dávno žil jeden chlapec. Hlavou bol večne v oblakoch ale nohami pevne na zemi. Vždy snil o tom ako dostať do oblakov aj nohy. Vieš aby tam bol tak celý. Ale vedel, že ak pôjdu do oblakov nohy bude iba rojko. Rojko, ktorý behá sem a tam ako králik na poľovačke. Tak sa veľa modlil. Ako sa patrí bol to čestný človek, až pričestný, mäkkého srdca. Taký, dobrotivý. Chcel žiť ako sa patrí aby sa nebál pozrieť do očí ľuďom a smrti. Až raz ako sa modlil Boh ho vypočul. Vdýchol hmote krídla už dávno. Ale teraz sa pričinil aby sa tieto krídla ušli aj chlapcovi. Chlapec sa učil rýchlo. Naučil sa rýchlo ako lietať a ako každý mladý človek naučil sa aj ľúbiť dievča. Bola ako anjel. Len vieš, v tej dobe dobro akosi prehrávalo. A aj anjela keď posadíš medzi prasatá minimálne sa zašpiní. A boli to veru pre neho ťažké chvíle. Nielenže ho trápil aj jeho anjel ba dokonca ktosi pokukoval aj po jeho krídlách a slobode. Chlapec sa nebál postaviť sa proti zlu. Nebolo mu to však dovolené. cítil sa zradený, pýtal sa stále ako to Boh mohol dopustiť ale odpoveď neprichádzala. Rozhodol sa bojovať na vlastnú päsť. Aby anjel bol čistým a sloboda voľná rozhodol sa putovať. Putovať tmavomodrým svetom a bojovať proti zlu. Odišiel ďaleko. Do krajiny divných mravov, kde nerozumel ľuďom ani miestu. Vedel však, že tu môže bojovať a poraziť zlo. Dostal krídla a vzlietol proti nemu. Lenže zla bolo priveľa. Nech akokoľvek uháňal a bil ho, nestačil. Zlo mu zlámalo krídla. Chlapec spadol z oblohy do mora. Vo vlnách sa zastavil čas. Vedel, že možno navždy. Už to nemá cenu. Zlyhal som a som na nič, povedal si sám pre seba. Keď tu ho zrazu vytiahla mocná ruka. "Čo to robíš?" spýtal sa chlapec. "Ja za to nestojím!" kričal. Počul však pokojný hlas: "Neboj sa. Chcel si krídla dostal si ich. Nezapredal si môj dar. Dobro v živote nieje cieľ ale cesta. Cesta na ktorej nejde o to aby si prešiel cieľovou rovinkou ale aby si zašiel čo najďalej". Ruka ho pustila. Ale cítil objatie. Klesol do vĺn kde navždy zaspal. Spánkom dobrých mužov.
Och! Aké smutné! A jeho anjel? A zlo?
To ti dopoviem nabudúce. Nakreslím ti teda to slnko?
Nakresli. Ale ako ho nakreslíš keď nemáš pastelky?
Nakreslím ho srdcom. Také slnko svieti vždy. Aj keď je všade tma...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár