vlasy plecia odievajú
túžiť žiť iba preň
a myšlienky omdlievajú
stáva sa úsmev zázrakom
keď milovať je krásne
ľúbená papierovým vojakom
ktorý pre ňu píše básne
keď je súmrak duši ránom
a ja neviem či je noc
svojej duši niesom pánom
nadomnou máš moc
srdce cíti a duša vie
on rozhodol sa milovať
nezáleží či spí či bdie
chce sa tebe darovať
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
2
clarise
30. 10.októbra 2015 21:33
Pekná báseň
Napíš svoj komentár