V parku,tam,čo rastú tuje malý mužík onanuje. Nie je zlodej ani vrah, preto nemusí mať strach. Vždy, keď peknú devu zočí rovno do cesty jej skočí. Žiadna to však nemá rada, keď jej ukazuje hada. Každa ihneď stratí reč nato s krikom beží preč. Je to chlapík vytrvalý, každý deň sa z parku váli. Boja sa ho ľudia prostí, že je vulgárny a sprostý. Či je leto a či mráz maník skáče z kríkov zas. Tasí ten svoj inštrument, cez týždeň, aj cez víkend. Raz keď novú obeť zočil, bez váhania pred ňu skočil. Myslela si, že len močil klobáu však na ňu stočil. S krikom beží na zastávku v snahe zohnať pomoc dáku. Skáče,ona jedným skokom ponad lávku,ponad plotom. Pod lopatkou už ju durí uchylákov koniec rury. Je to ešte hodný kus stojí tam však autobus. Dvere syčia, deva vbehne myslí že ju nedobehne. Nedobehol, krv mu vrie vo dverách ma potrubie. Darmo búcha,darmo bľačí darmo oči na sklo tlačí. Autobusár bez váhania spustil proces rozbiehania. V snahe zostať v jednom kuse beží popri autobuse. Ktovie či on doskáče, na zastávku do Rače. Keďže nie je maratónec, kričí ako Braňo Hronec márnu snahu toho chlapa ukončila prvá lampa. Je to veru príbeh smutný zostal mu len pohľad mútny na idúci autobus, čo mu vezie údu kus. V parku,tam čo rastú tuje malý človek na zem pľuje. S hadicou už nemetá od tých čias tam zametá Blog 2 0 0 0 0 Komentuj