Z hustých oblakov padal na zem biely sneh ako ľahké páperie. Celé mesto sa zahalilo do zimného plášťa, mráz mrzol a snehové vločky prikrývali chodníky. Z tej istej bytovky vyšla na ulicu pani na vysokých podpätkoch a ruku jej stískalo akési teplo oblečené dievčatko. ,,Ach, och,“ zastonala žena zdrvene, ,,to nemôže svietiť slnko? Kde len sú tie krásne horúce dni?“ Dievčatko na ňu pozrelo prekvapene. Jej sa zdalo prekrásne, že sa krajina zahalila do takejto upokojujúcej farby. Môže sa konečne do sýtosti posánkovať, postaviť si snehuliaka, i dopriať si všelijakú inú zábavu, ktorú by jej letné dni nijako nedovolili. A keď jej bude zima, jednoducho sa schová v teple domova.
,,Deti sú šťastné pre to, pretože sa tešia i z maličkostí.“Preto som rada, že som ešte dieťa.
Život je jedna veľká komédia. Vždy chceme niečo, čo sme doposiaľ nechceli. Ak je leto, tešíme sa na zimu; keď na uliciach mrzne, nevieme si vynachváliť letné dni. A tak je to so všetkým! Nikto nie je najšťastnejší, ku šťastiu stále niečo chýba. Ale bolo by to dobre, ak by sme už mali všetko, a nemali dôvod, prečo by sme chceli po večeroch sniť?
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
saddath
19. 12.decembra 2007 13:43
presne tak
Napíš svoj komentár