Dievčatko vyšlo z domu za svojím otcom a podávalo mu ruku bez rukavíc. Prsty jej mrzli. Otec si ju však nevšímal, tvár mal zohnutú k dlaniam a papiere dôležitých správ sa mu váľali v náručí. Toto ho čaká na celý deň, trápil sa jedine. Dievčatku ruky stále mrzli...
Stará pani vykročila z bytovky so psom na remienku. Bol to neveľký psík, srsť mal krásne prečesanú hrebeňom a pred zimou ho hrial teplý psí oblek. Vnúčatá už doma neboli, hneď z rána sa hnali do školy a tak pani na staré kolená venčila ich domáce zvieratko zo spokojnej domácnosti, ktoré sa dočkalo milujúceho domova. Kdesi na vedľajšej ulici náhlil sa pred ľuďmi kríženec nemeckého ovčiaka. Oči mal vypleštené od strachu, uši a chvost sklopený. Srsť mu chýbala... Stará pani psíka stále venčila...
Partia nackov sa smiala pred vchodom, a keď vyšiel von štrnásťročný chlapec tmavšej pleti, dvaja mu zlovestne plesli po pleciach. Bolelo ho to, avšak ani neskríkol. Ruky zaťal v päsť a želal si z tej bytovky nikdy nevyjsť. Želal si byť niekým iným... jeho matka z okna nackov neslušne prekliala. Ale načo? Druhý deň budú jej syna znovu čakať...
Keď sa za deťmi zatvorili dvere škôl a unáhlení dospelí už sedeli v práci, vo vetre sa k oblohe vznášal obal z desiaty. Obhorená cigareta ležala v tráve, slnko sa schovalo, vtáci lietali vysoko k nebesiam. Chceli sa dočkať modrého neba, mraky však hustli černotou. A tak len lietali. Zbohom modré nebo, zelený svet...
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár