Neumieram

prázdnymi ulicami ženiem svoje kone
príliš rýchlo do zákruty, príliš odovzdane
v krídlach vietor srdce rozorvané
netuším ktorej z vás
netuším ktorej viac
je moje utrpenie venované

pohľadom ma cvičíš
zapaľuješ kruhy
a ja skáčem a horím
vyzerá že sa bavím
vyzerá že verím
no už sú to len obyčajné zvyšky
mozog ešte stále vytvára mi drogy
no loď mojej pozornosti sa už otáča

mám príliš veľké krídla
na to aby zostali nevyužité
si príliš mútna aby si ich využila
mám slabosť pre stratené existencie
viem že podo mnou schúli sa žena
viem že bude tak trochu iná
a ja svetu dokážem že viem sa biť
kým nezvládne sa postaviť

tak prosím neumieraj
vždy som mal pocit že si to ty
prosím už sa neopúšťaj
potrebujem objať
potrebujem upratať ten bordel čo tu nechávaš
chcem revať
vybuchnúť
už to asi ani neviem ...
už dopísať to neviem
asi už nepíšem
neplačem
netuším kam ísť

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu