odmenou je mi zodratá päta na botách ktoré som nechcel
pokúšal som sa nájsť ultimátnych priatelov
a súčasne si potrpím na tom aby som bol popredu
zopár krokov ktoré mi dali všetku slobodu
lebo
nedokážem obetovať svoju vieru
že pre mňa existuje miesto
v ktorom si nebudem musieť zmeniť meno
miesto v ktorom budem slobodný
a zároveň v bezpečí
miesto v tvojom náručí
a len ťažko mi môže byť ľúto
vecí ktorých som sa vzdal
vyštverám sa kopou papierov ktoré som zapísal
cepínom si pomáham cez vrstvu lží
ktoré som spísal
bolesť ktorú som napáchal
s výhľadom na seba
kochám sa
zatvrdnuté pocity, ktorým teraz už neviem celkom rozumieť
potrestať sa úderom päsťou za to že som obetoval svoje vlastné teplo
rezignujem smiechom
tým istým ktorým zakrývam ten pocit
že som práve dostal úder ktorý prechodím až kilometrom kružníc po vlastnej izbe a hodinami polospánku za svetla
a zúrivým bdením po tme
tento moderný život asi nie je pre mňa
a peniaze zarábam tým že klamem sám seba
naháňam čísla ktoré mi vlastne nič nehovoria
no udržiavajú ma v rytme ktorý tak strašne potrebujem
s pocitom že som zakusol do dobrého mäsa
mi mozog prepustil dopamín
rovnako ako sa mi huba zaliala slinami
do pavučiny som skôr padol ako vletel
som vďačný som vďačný
a hlavne už nie som sám sebe nebezpečný
no nedokážem sa prestať pozerať za seba
kontrolujem spätné zrkadlá
hľadám daň ktorú platím
za príčetnosť ktorou sa teraz tak pýšim
nezvykol som byť opatrný
a neviem či by som toto nazval opatrnosťou
alebo pokrokom
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár