Svetluška tancovala na koncoch jej prstov ako sa znudene pozerala z okna. Sklo vyfúknuté do bubliny nebolo lacné, ale ani praktické. Bolo neskutočne ťažké a prakticky sa nedalo ani otvoriť. Ale vyzeralo skvelo. Fakt užitočná vec pre niekoho, koho už materiál nenadchíňa.
Ležal v posteli so sluchátkami na ušiach a počúval jednu a tú istú pesničku už asi šiesty raz. Nie preto, že by sa mu tak páčila. Ale preto, že ju celý deň nevedel dostať z hlavy. „Otvor knihu, na prvej strane, prvej kapitoly, snaž sa byť jednotkou, aj keď príbeh len začína...“ Kravina...
Sedela na výrobnej linke a pozorovala padajúci prach. Necítila absolútne nič. Napätie z káblov, sucho a lepidlo vo vzduchu, slnko prerážajúce cez špinavé okná. Ani to, ako jej po pleci prešla ruka. Mala by sa asi o seba báť, ale ak nepoznáte ani vlastné meno... Necítite chuť prežiť za každú cenu.
Na oblohe biely pás za lietadlom pretínal desiatky ďalších na oblohe vzdušnej križovatky, situovanej nad mestom pod pyramídou. To bol fakt. Vždy chcel byť pilotom, ale jeho telo by to preťaženie neunieslo. Podoprel si hlavu a sledoval ako lietadlo mizne do spleti oblakov na obzore.
Potiahla dámou a otočila šachovnicu. Nepoznala ani ťahy figúr, ale jej mozog pod vplyvom alkoholu vytiahol šachovnicu a umienil sa správať ako na vernisáži. Afektovane uchopila čiernu vežu a postavila ju do stredu hracieho poľa. „Tak a tu postavíme Mordor!“, povedala to nahlas.
Život s prácou plynie pomalšie, tvári sa, že má zmysel, ale stále je to len práca. Práca a úvahy. Je to už vážne zlé, ak uvažujete o úvahách, pokým okopávate záhradu. Utrel si čelo a uvažoval ďalej... Mal by som menej premýšľať a viac myslieť na to ako to niekam dotiahnuť, najlepšie do šopy.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.