Prešiel temnou dedinou a prišiel ku vstupu do jaskyne, odkiaľ aj v takú chladnú noc ako bola táto ťahal mráz. Vošiel, pred ním sa objavila dokonale známa vápencová stena, spoza ktorej prichádzala žiara horiaceho plameňa. Oheň osvetľoval zlatú postavu držiac v jednej ruke misu s bodcom pre krvavé obety a druhou podopierala strop predsiene ľadovne. Položil vak pred sochu a začal odbaľovať zakrvavené telo. Ako prvú odhalil tvár, zodvihol ruky do symbolu orlice a začal rituál.
- „Hľa, telo ktoré Ti prinášam je ešte teplé. Je to môj dar, tak ako si Ty daroval mne to moje. Príjmy jeho krv a dušu, a až sa nasýtiš, nechaj mi mäso aby som mohol nakŕmiť rodinu a deti...“
Ako hovoril tieto slová odbalil telo, posledný krát pozrel svojej koristi do očí a zatiahol prstami viečka. Zodvihol telo, prevesil ho cez misu a oprel krčnú tepnu o bodec. Zhlboka sa nadýchol, pozrel soche do prázdnych očí ako jeho ruky nabodli muža na hrot.
Pokým z tela vytekala krv vrátil sa k vaku a hromádke veci ktoré patrili mŕtvemu. Prívesok z krku zobrazoval pohanské symboly a tak ako mnohé pred ním skončil v pahrebe. Papierový sáčok bol plný piluliek pre kone, tie si lovec iba položil k nohám. Preložil zapečatený pergamen a vytiahol bronzovú brošňu, ktorá sa zabodla do vaku. Bol na nej vyrazený rodinný erb. Šperk držal medzi ukazovákom a palcom. S hrubým nechtom zoškrabal blato a natočil ju proti svetlu. Erb predstavoval károvaný štít s krídlami a ozubenými kolesami. Lovec poznal ten symbol. Prsty jeho prázdnej ruky mu prešli po retiazke ktorú nosil na krku od dňa kedy sa stal mužom. Na jej konci visel suvenír z jeho prvého lovu. Trubička cez ktorú keď sa pozrel, tak ho začali páliť citlivé oči, tiež mala ten erb na boku... Bude to vhodný dar pre syna.
Fľaša s vodou, rozbitá buzola, jej kovový obal, stará a nepoužiteľná mapa... jediný objekt ktorý stál za zmienku bol len ten pergamen. Hrubá vosková pečať znamenala dôležité správy, ani ju nerozlomil, pretože ich jazyku nerozumel. Tak isto ako aj na mape budú všetky popisky aj tak iba v dvoch runách ktoré sa náhodne striedajú... A tak skončila správa o nedostatku pitnej vody spolu s väčšinou zbytočných predmetov ako obeta ohňu.
Sňal neznaboha z obetnej misy a zniesol ho do hĺbky jaskyne, kde počká na ranné pracovnice ktoré ho očistia a pripravia všetkým výdatné jedlo.
Vrátil sa do svojho domu, chalupa niekedy bývala skutočným bytom, ale dnes jej strechu prikrývali zväzky nad ohňom usušených listov všadeprítomného porastu. Zložil všetky veci v predsieni a s rukou na stene našiel cestu do spálne. V minime svetla ktoré bolo v noci vo vnútri videl obrys svojej ženy ako leží pod hrubou prikrývkou pri otvorenom okne. Áno, preto celé noci nespal, preto na ňu nemal ani čas, aby mohli žiť aspoň v relatívnom bezpečí. Opatrne si priľahol k nej a pozeral von oknom. Spánok už bol na jeho viečkach, keď si na okraji jeho zorného uhla všimol padajúcu hviezdu.
Podľa starého zvyku si niečo želal... Tak ako celý svoj život túžil po zmene, mäso pre všetkých a teplo plameňa bez strachu, že priláka netvory.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
okay
12. 12.decembra 2011 15:21
chcem ten šperk
2
neznaboha? kam chodíš na také výrazy?
btw mám neskutočne otrasný nic
občas ti tam chýba čiarka, ale má to neskutočnú atmosféru
btw mám neskutočne otrasný nic
občas ti tam chýba čiarka, ale má to neskutočnú atmosféru
3
mas to strasne dobovo rozhadzane. niektore indicie naznacuju, ze ide o starovek, niektore, ze stredovek a niektore dokonca ze novovek. a tiez pochybujem, ze by ludozrut pouzival termin "pohan" a ze by uctieval orlicu (tu si ctili indiani)
Napíš svoj komentár