K mojej práci netreba veľa.
Stačí mop, vysavač, kefa...
A niekoho bývalý byt.
Staré fotky, rodiny, lásky,
obrázky hrdinov,
alebo krásky,
lístky z futbalu, alebo koncertu.
Napravím stoličku,
čo sám som s jednou zlomil.
Zmyjem zo stola zaschnutý čaj.
A drhnem z plexiskla čerň.
Tu kedysi niekto žil.
Tam som býval aj ja.
Mám 21 a robím miesto druhým.
Stratená generácia vo víre vekov.
Keď váš úspech zoberú
a dajú iným,
čeluste veku začnú sa zatvárať,
a jediné čo môžete, je sa pozerať.
Svet zastáva...
Nie a nie sa pohnúť,
ako škvrna od medu
na koberci pod posteľou.
Ethernetový kábel,
zmotaný v zásuvke,
zodratý z izolácie neschopným idiotom
a všade lepiaca páska.
Ja skončím a prídu ďalší...
Po nich znova
a potom ešte,
nakoniec padnem bez dychu.
Bez spomienok,
bez úsmevu,
bez potešenia,
vymazaný.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár