Rano som sa zobudila s neprijemnym pocitom v zaludku. Pohlad do zrkadla bol viac nez katastrofalny...v noci som nemohla spat.Znacny podiel ma na tom urcite zohrala kava,ale o ostatne sa postaral stres. Stres s monitoru z anglictiny...
Ako naschval po ceste autom do skoly sme ostali v dopravnej zapche..A moj otec ma svojimi otazkami typu : "Dominika nestersuj!" alebo "Neboj, mozno budes len chcilku meskat." dostaval do stavu, kedy mi od zastavy srdca chybal len krocik.Bleda ako stena, som schulena sedela na zadnom sedadle snaziac sa na poslednu chvilu nieco nakockovat.
Do skoly som prisla vcas. Moji spolužiaci už boli všetci nasačkovaný v malej šatni. Ani im nebolo nebolo všetko jedno.Niektorí sa snažili vtipkovať, iní len ticho sedeli alebo sa nervozne prechadzali.
Ani neviem ako som sa ocitla pred triedou 28. Tu som totiž mala pisat monitor.Na dverách bol veľký nápis :"NERUSIT, PREBIEHA MATURITA." po druhykrat mi v tento den hrozil kolaps. Samozrejme, ze som vedela, zematurujem...ved som mala moje botky zo stužkovej, ktore ma hrozne tlacili..a saty..chalani mali kravaty...ale...ten napis...nemohli to napisat citlivejsie?? f.i.: "Studenti pisu monitor, na ktorom si overia svoje vedomosti.Prosime nerusit."
Profka, ktorú sme dostali ako náš dozor bola na tom psychicky horšie ako my vsetci dokopy. Každúchvílku si utierala z čela pot a nervozne poskakovala..
Nasledovali 2 hodiny pisania."Lisningova" cast ma skoro zabila, lebo dementna teta a dementny ujo zjavne po anglicky vobec nevedia. Nezrozumitelne šušlali a prskali..a ja som bola uplne mimo...po unávnom teste sme sapresunuli do kabinetu nasej najlepsej profesorky anglictiny Annie, ktora s nami neuveritelne sucitila. V rodinnom kruhu sme tam pobudli cca polhodku a potom fičali na esej..
Esej na počudovanie bola fajn...prebehlo to hladko a rychlo ..a ja som si uvedomila, ze 1/3 maturit mam za sebou
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
A vidíš, tie matury ani tak neboleli